Európsky parlament má legislatívu v oblasti obehového hospodárstva

Štrasburg 18. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu schválili legislatívne návrhy v oblasti obehového hospodárstva, čo bude nielen v prospech životného prostredia a klímy, ale aj ľudského zdravia a ekonomiky. Štyri predložené návrhy sú súčasťou reformného balíka zameraného na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, v rámci ktorého by mala byť hodnota produktov, materiálov a zdrojov zachovávaná čo najdlhšie.

Na texte smerníc, ktoré pripravila Európska komisia, sa už poslanci dohodli s ministrami členských štátov EÚ. "Týmto balíkom sa Európa zaviazala k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ktorý bude integrovať priemyselné politiky a ochranu životného prostredia," uviedla talianska europoslankyňa Simona Bonafeová, spravodajkyňa pre túto problematiku. Podľa jej slov obehové hospodárstvo je nielen politikou odpadového hospodárstva, ale je to spôsob, ako obnoviť potrebné suroviny a nepreťažovať zdroje našej planéty.

Podľa dohody medzi inštitúciami EÚ do roku 2025 by sa malo recyklovať aspoň 55 % odpadu produkovaného domácnosťami a malými podnikmi. Do roku 2030 by podiel recyklovaného komunálneho odpadu mal dosiahnuť 60 % a do roku 2035 aspoň 65 %. Recyklovať by sa v roku 2025 malo aj minimálne 65 % odpadu z obalov, pričom tento podiel by mal do roku 2030 vzrásť na 70 %. Nová legislatíva stanovuje ciele aj pre jednotlivé obaly, ako je papier, kartón, plast, sklo, kov a drevo.

Poslanci podporili návrhy na zavedenie stropov na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10 % komunálneho odpadu.

Situácia v krajinách EÚ je veľmi nevyvážená, keď v roku 2014 takmer žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska neskončila na skládkach, pričom v tom istom roku Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta skládkovali viac ako tri štvrtiny svojho komunálneho odpadu.

Slovensko podľa údajov Eurostatu z roku 2016 patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23 %). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66 %) alebo spaľuje (11 %) a len 23 % sa recykluje či kompostuje. Slováci v roku 2016 vyprodukovali 348 kg odpadu na osobu.

Snahou nových legislatívnych opatrení je aj zníženie potravinového odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030. Europoslanci odporučili členským štátom EÚ, aby zabránili potravinovému odpadu aj poskytovaním stimulov na zber nepredaných potravinových výrobkov a ich bezpečným prerozdeľovaním. Zároveň by sa malo zlepšiť povedomie spotrebiteľov o význame dátumov spotreby v prípade potravinových tovarov.

Spravodajca TASR Jaromír Novak