Dobré noviny
Uznávaný český pedagóg: Nesnažte sa byť supermamy. Mamička môže byť nežná, len keď je odpočinutá
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Uznávaný český pedagóg: Nesnažte sa byť supermamy. Mamička môže byť nežná, len keď je odpočinutá

Ako vyzerá dobrá výchova dieťaťa? Jednoduché návody na ňu neexistujú. Dieťa však potrebuje dve základné veci. Aké to sú, to vám povie uznávaný český psychológ Marek Herman.

BRATISLAVA 15. apríla - Kedy je vhodný čas, aby ste dali dieťa do škôlky? Ako vlastne vyzerá dobrá výchova dieťaťa? Čo robí z muža dobrého otca a prečo sú na matky v dnešnej dobe kladené obrovské nároky? O tom a o mnohom inom sme sa rozprávali s uznávaným českým psychológom, pedagógom a lektorom Marekom Hermanom.

S odchodom do škôlky musí byť vyrovnané dieťa aj mama

Minimálna hranica, odkedy je už vhodné umiestniť dieťa do škôlky je podľa Mareka Hermana dva a pol roka. Ale ako vraví, každé dieťa je individuálne a takisto aj každá matka je individuálna. Preto tvrdí: „Nechajte sa viesť dieťaťom, keď je dieťa pripravené ísť na ďalší schod, tak vám to ukáže. Ďalšia vec, ktorou by ste sa mali nechať viesť, je aj vaša intuícia, najlepšie rodičovstvo je intuitívne rodičovstvo.“ To, či je dieťa naozaj zrelé na škôlku však spoznáte pomerne jednoducho. Povie vám to jeho správanie potom, ako mama odíde, čo vám dobrá učiteľka neskôr vie pretlmočiť. Ak si dieťa začne normálne hrať s ostatnými, začne sa rozprávať, komunikovať, tak viete, že je to v poriadku. Ak však stuhne, uzavrie sa do seba, prepne na tzv. núdzový režim a len čaká, kým sa mama vráti, vtedy je zle a to by malo byť pre matku a rodičov jasným znamením toho, že dieťa naozaj ešte pripravené nebolo.

Predsa len, nastúpenie do škôlky je prvým veľkým prechodom, je to prvý raz, čo dieťa vstupuje do nejakej inštitúcie. Učiteľka v škôlke matku nikdy nenahradí, čo potvrdzuje aj Marek Herman: „žiadna teta, opatrovateľka, ani pani učiteľka nemôže nikdy dať dieťaťu to, čo jeho mama. To proste nejde.“ Zároveň by však mamičky nemali zabúdať ani na seba. Pretože, ak nie je mamička pripravená na to, že jej dieťa ide do škôlky, nebude pripravené ani dieťa: „Niekedy vidíme srdcervúce scény, kedy dieťa plače, nechce od mamy a učiteľky ho odtrhávajú. Často je to však tak, že to dieťa iba odzrkadľuje mamu. Čiže mama má väčší problém s tým, že dieťa ide do škôlky ako to samotné dieťa,“ hovorí v rozhovore pre Dobré noviny Marek Herman.

Foto: amh

Výchova je dnes ťažká, pripravili sme sa o veci, ktoré v minulosti fungovali

Výchova nie je cesta po diaľnici. Výchova je alchýmia. Návod na dobrú výchovu dieťaťa neexistuje“, odpovie Marek Herman okamžite na otázku, či vôbec existuje nejaký návod na to, ako správne vychovať dieťa. Priznáva, že dnešná výchova je náročnejšia, ako bola tá v minulosti: „Výchova je dnes ťažká. Tým, že sme sa presťahovali do miest a máme sa dobre, tak sme sa prirodzene pripravili o veci, ktoré vo výchove fungovali. Nemáme babičky a dedkov, sú ďaleko, nemáme záhradu, teda prírodu, nemáme zvieratá a nemáme susedstvo, kde je 5,7,10 ďalších detí plus mínus 2-3 roky. Taká tá „smečka“. Vtedy ste mali dieťa, v dvoch rokoch ste otvorili dvere a „vysťahovali ste ho von“. Dieťa vám potom prišlo na obed hladné, zmrznuté, napilo sa, najedlo, prezlieklo, zase išlo von a večer sa vrátilo domov. To je preč. Dnes ste zavretý v byte niekde v Petržalke a čo tam máte robiť?“

Na dobrú výchovu treba dve veci: nežnú mamu a pevného otca

Hoci zaručený návod, ako na dobrú výchovu, neexistuje, sú dva tzv. koridory, ktorých by ste sa pri výchove podľa Mareka Hermana mali držať. Prvým a dôležitejším je neha, nežná mama. Dieťa podľa neho potrebuje zabaliť do nehy a vykúpať v priazni. Druhým koridorom je pevný otec. Limit, poriadok, požiadavka. „Dieťa musí vedieť, že otec a mama sú pevný pár. Akonáhle toto vytvorím, potom dieťa iba necháte, aby objavovalo a ovoniavalo svet. To, čo vy musíte vo výchove zvládnuť, je nechať dieťa skúšať. Dieťa musí ochutnať celú paletu života, pretože musí nájsť svoj talent. Každý ho máme, to je evolučná nevyhnutnosť. Keď je dieťa v tom bezpečnom prostredí, niečo ho začne baviť. To všetko by ste mali stihnúť do 6 rokov, ale ten základ sa buduje už do 3 rokov,“ tvrdí Herman.

Dieťa je „smetiakom“ rodiny, jeho mama potrebuje istotu

Bezpečné prostredie, pevný, silný otec a nežná mama sú teda podľa Hermana veci, ktoré potrebuje každé dieťa. Čo však hovorí na trend, ktorý môžeme už miestami vidieť aj na Slovensku, a síce to, že mladí ľudia preferujú spolužitie bez sobáša a svadba sa často prirovnáva len k papieru? „To je taký detský model. Máme spolu deti, nevieme, či budeme spolu alebo nebudeme. A čo tie deti nie sú záväzok? Pre mňa je svadba hrozne dôležitá vec. Svadba je verejný sľub, rituál, kedy ľuďom naokolo dávam najavo, že ja už nie som voľný, teba som si vybral, s tebou budem. Dávame si záväzok. Bez svadby sa veci ako keby nestali. Rituály sa hrozne podceňujú. Dnes sa vraví, je to len papier. Ale ja som konzervatívny a verím, že bez toho to nie je ono,“ tvrdí a svadbu prirovnáva aj k akejsi forme poistky: „Dieťa potrebuje pocit bezpečia a lásky. V dlhých časoch. A svadba je dlhý čas, že áno? Ak sa nevezmete a chcete sa rozísť, tak je to ľahké. Svadba je ako keby taká poistka, že sa to tak ľahko nestane.“

Foto: amh

Malé dieťa predsa nemôže vnímať to, že jeho rodičia nie sú zosobášení, pomyslia si mnohí. Marek Herman si však myslí niečo iné: „Dieťa je zrkadlom rodiny. V zlom slova zmysle „smetiakom“ rodiny. Aby dieťa prežilo, mama musí byť v poriadku. Žena potrebuje istotu v dlhých časoch. Muž nie, u neho to je iné. Žena, keď vstupuje do života, dáva všetko, pretože hrá o všetko a v dlhých časoch. Ako žena nemôžem byť trošku tehotná. Ja som tehotná a teraz potrebujem istotu v dlhom čase a zdroje a oporu. Preto je tá svadba dôležitá. Ak mám neistotu, tak to vo mne je a to dieťa mi to odzrkadlí. Vždy to vníma.“

Čo robí z muža dobrého otca?

Muž bude dobrým otcom, ak ho podľa Hermana správne formujú štyri veci: Jeho vlastná mamička, jeho otec, musí na sebe sám zamakať a musí sa vedieť partnerke oddať s dôverou. Partnerke vraj muži musia bezvýhradne dôverovať, pretože, ako tvrdí: „Ja viem mechanicky fungovať, viem zarábať peniaze, viem zmontovať nábytok, ale nepoznám tajomstvo života. Pohodu, náklonnosť, to vie žena, že je doma dobre, to všetko zabezpečí žena.“ Preto pri sebe potrebuje silného partnera, ktorý jej bude nielen oporou, ale zároveň jej aj bude plne dôverovať.

Čo však napríklad v prípade, že muž nemal ideálne detstvo, jeho otec nebol vzorovým príkladom a ani jeho vzťah s mamou nebol práve ideálny? „Ak do 3 rokov nedostanete to, čo by ste mali dostať, tak emočné systémy budete mať nenávratne poškodené. Vždy to na vás bude mať nejaký vplyv a vždy sa s tým budete nejako vyrovnávať. Je to síce nenávratné, ale to neznamená, že sa tomu nedá nejako pomôcť. Budete ale zlyhávať v záťaži, budete to mať ťažšie. Pomôžu vám vaše vlastné deti a veľké životné krízy. Krízu by som doprial každému. To vás ohlodá na kosť a zistíte, čo je dôležité a čo nie. A pomôže aj dobrá partnerka. Ak máte niekoho rád, druhý človek vás vie posunúť. Ale to najdôležitejšie je sebapoznanie, musíte nájsť to vaše doma. Keď sa budem poznať, nájdem sa, zistím, čo ma bolí, čo mi chýba a môžem na tom zamakať. Ak chcem s niekým tvoriť dobrý pár, musím si vyriešiť rodičov,“ tvrdí Herman.

Najväčší problém dnešnej výchovy? Prílišná voľnosť

Na otázku, čo pokladá Herman za najväčší problém súčasnej modernej výchovy detí, odpovedá jasne: dnes sme vo výchove príliš voľní a liberálni. „Nás ako deti vychovávali veľmi prísne a my sme si povedali, že to nedopustíme. A prehnali sme to. Ak dieťa posadíte na trón, je to cesta do pekla. Spoznáte to podľa zjednávania, vymýšľania, rozčuľovania sa. Dieťa si s vami robí, čo chce, myslí si, som kráľ, som na tróne a má strach, že ste slabší ako ono. Ak si dieťa myslí, že rodičia sú slabší, má strach, že ho neochránia, preto je agresívne a zvyšuje svoju silu. Keď má dieťa ten klasický záchvat hnevu, prakticky vám hovorí, prosím vás, zakážte mi už niečo a trvajte na tom. A ja sa budem cítiť v bezpečí,“ opisuje.

Foto: amh

Dieťa podľa neho jednoducho musí vedieť, kto je silnejší a kto slabší. Nikdy by sme sa mu nemali vo výchove prispôsobovať, pretože ono sa prispôsobuje nám. „Hovorím tomu aj láskyplná hrubosť. Dieťa potrebuje nehu, potrebuje sa mať dobre, ale zároveň potrebuje aj limity, poriadok. Inak mamičky stále ponúkajú viac a viac, sú z toho vyčerpané a radšej dieťa odvedú do škôlky. Tam už dieťa poslúcha. Lebo má svoje limity, svoj poriadok. Na nastavenie poriadku však potrebujete otca. Úlohou mamy a zároveň aj jej problémom je to, že musí odpúšťať. Mama má dieťa rado, lebo je jej, otec ho má tiež rád, ale s podmienkou. Od detí treba požadovať, vyžadovať...

Telefón a tablet dieťaťu do 5 rokov do rúk v žiadnom prípade nepatrí

Je viacero vecí, ktoré rodičom dokážu výchovu urobiť ešte náročnejšou. Podľa českého psychológa budete mať veľké problémy, ak budete žiť vo veľkom meste, keď bude otec večne preč a mama bude stále sama, ak budete mať pocit, že sa dieťaťu treba neustále bez prestávky venovať, ak si mamička myslí, že musí byť dokonalá a takisto, ak vašu domácnosť ovládnu technológie. „Dieťa do 3 rokov nedokáže rozlíšiť virtuálnu realitu a realitu. To, čo dieťa vidí v tablete, berie ako skutočné, a potom to opakuje. Ešte viac ako televízie sa bojím smartfónov a tabletov. Pre vzťah potrebujem dotyk a vôňu. Dieťa potrebuje dotyky, zabaliť do nehy, takto sa ale dotýka len obrazovky a môže sa stať na telefóne či tablete závislým. Ide pri nich o riziko nelátkovej závislosti.“ vysvetľuje.

Zároveň však zdôrazňuje aj fakt, že je od mamičiek naivné myslieť si, že dieťa nebude neustále prilepené na smartfón, ak jeho mamička mobil nepustí z rúk. „Mamičky koja deti v Ikei a pritom telefonujú, to je šialené. Najprv musíte dieťaťu ukázať reálny svet a potom až ten virtuálny. Do 5 rokov by som im to vôbec nedával do rúk. Robte to, čo chcete, aby aj dieťa robilo. Ani mamičky nemôžu byť stále na telefóne, dieťa vidí, čo robíte. Zrkadlí vás.“

Mama je v rodine na prvom mieste

Nároky na mamičky sú v dnešnej dobe obrovské, podľa českého psychológa až šialené. Žena má mať vysokú školu, fungujúci vzťah, dve vychované deti, vedieť po anglicky, má mať pekný prerobený byt a chatu za Bratislavou, kam chodí na víkendy. A pri tom všetkom aj sľubnú kariéru. „Žena má obrovské zdroje energie, ale keď sa rozhodnete byť super mama, nemá to zmysel, to nezvládnete. Ten vlak narazí do steny. Najčastejšie je to okolo 40. roku. Okolo 50-ky už musíte robiť len tie správne veci. Nemáte energiu na iné. Nesnažte sa byť supermamy,“ vyzýva Herman a zároveň podotýka, aby sme nezabúdali nikdy na jedno: „V rodine je na prvom mieste vždy mama. Prvá schopnosť ženy je ochrániť sama seba. Spokojná mama, znamená spokojné deti a spokojnú rodinu. Mamička môže byť nežná, len keď je odpočinutá. Musí sa vedieť chrániť voči požiadavkám okolitého sveta, nájsť svoje doma, byť v pohode, pretože z nej čerpá celá rodina.

Ak by ste sa chceli s Marekom Hermanom stretnúť osobne, dozvedieť sa viac nielen o vzťahoch, ale aj o rozvoji dieťaťa a o tom, ako si poradiť pri výchove detí, môžete sa prihlásiť na jeho prednášku v Žiline.

PhDr. Marek Herman

Marek Herman externe prednáša na Univerzite Palackého v Olomouci a VŠE v Prahe. Okrem toho ako lektor prednáša o sebarozvoji, sebapoznávaní a vedie obľúbené semináre o výchove malých detí do šiestich rokov, ktoré sú určené pre ich mamičky. Svoje poznatky zhrnul aj vo vyhľadávanej knihe Najděte si svého marťana, v ktorej s citom popisuje svet malých detí a jeho kniha je doslova pozvánkou do detskej psychiky. Venuje sa v nej tiež medziľudským vzťahom a tomu, ako viesť spokojný život. Ak vás jeho myšlienky zaujali, knižku nájdete na tomto linku.

Vo svojej knihe Najděte si svého marťana sa Marek Herman venuje s citom popisuje svet malých detí.
Vo svojej knihe Najděte si svého marťana Marek Herman s citom popisuje svet malých detí. Foto: ADN

Už ste čítali?