Fínsko prišlo na to, ako odstrániť bezdomovectvo. Ich riešenie je až banálne jednoduché
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Fínsko prišlo na to, ako odstrániť bezdomovectvo. Ich riešenie je až banálne jednoduché

Riešenie je jednoduché a bezbolestné. Otázkou je, ako by na to zareagovala slovenská mentalita. Prax zo zahraničia však ukazuje, že sa to dá a že to prináša ovocie.

Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

HELSINKI/BRATISLAVA 14. apríla (Dobré noviny/TASR) - Sú ľudia ako my, no nemajú domov. Neraz sa však za ich osudom skrýva niečo naozaj bolestivé, o čom okoloidúci nemajú ani potuchy. Život na ulici a podmienky, ktoré tam panujú, však neraz vyústia v predčasnú smrť. Tento problém je celosvetový a počet bezdomovcov rapídne rastie. Pozitívnym príkladom by však pre nás všetkých mohlo byť Fínsko, z ktorého sa bezdomovectvo postupne vytráca.

Právo na bývanie

Táto severská krajina je známa svojimi krutými zimnými mrazmi, a tak šance na prežitie pre ľudí bez domova boli často naozaj mizivé, čo sa negatívne odrazilo aj na štatistikách. Fínska vláda si však jedného dňa povedala stop a rozhodla sa, že ich situáciu bude expresne riešiť a bezdomovectvo sa pokúsi úplne odstrániť. A zatiaľ sa jej to aj úspešne darí, pretože čísla ukazujú, že od roku 2010 počet bezdomovcov klesol o 35%.

A v čom tkvie tajomstvo tohto úspechu? Pointa je jednoduchá. O tejto problematike sa začalo intenzívne rozprávať a spoločnosť dospela k názoru, že bývanie by malo byť základným ľudským právom každého jedinca.

Toto zmýšľanie je pritom zásadne odlišné od modelu, ktorý panuje vo zvyšku Európy. Stabilné ubytovanie je totiž poskytované len ako "odmena" pre tých, ktorí aktívne participujú na spoločenskom živote.

Hlasy skeptikov zmĺkli

Samozrejme, aj vo Fínsku sa objavili hlasy skeptikov, ktorí tvrdili, že poskytnúť domov pre bezdomovcov je hotový recept na katastrofu. Nepotrebujú skôr motiváciu, aby sa vrátili späť na správnu cestu a zapojili sa do rozvoja spoločnosti?, pýtali sa.

Foto: TASR/AP

Ukázalo sa však, že to nie je treba. Fínsko napriek kuvičím hlasom zaviedlo to, čo si predsavzalo a na príkladoch z praxe dokázalo, že keď majú ľudia strechu nad hlavou a pocit istoty, bezdomovectvo sa radikálne znižuje. Ukázalo sa aj, že ľudia bez domova, ktorí dostali druhú šancu, naozaj začali nový život, viac sa zapájali do podporných služieb a ich "liečba bola na prvom mieste". Fínska vláda dokonca uviedla, že tento model im prináša úspory, pretože ľudia, ktorí boli kedysi bez domova, začali využívať služby verejného zdravotníctva aj systém súdnictva.

No predovšetkým z fínskych ulíc sa vytratili "vydedenci" spoločnosti, ktorí dnes žijú spokojne v nových domovoch a ktorí si hľadajú prácu alebo už pracujú, čo je prospešné nielen pre spoločnosť a ekonomiku krajiny, ale najmä pre ich psychiku, pretože si prídu užitoční a ako súčasť niečoho väčšieho.

Dočká sa Slovensko zmeny?

Bezdomovectvo trápi aj Slovensko. Napríklad v Bratislave v polovici decembra 2016 žilo minimálne 2064 ľudí bez domova. Organizátori historicky prvého výskumu a sčítania však odhadovali, že počet týchto osôb sa pohyboval na hranici 4000 až 5000.

Na tieto výsledky reagovalo aj hlavné mesto. To sa vlani v septembri zaviazalo, že do roku 2025 zníži počet bezdomovcov o 15 percent. Dosiahnuť to chce účinnou spoluprácou a koordináciou samosprávy, mimovládnych organizácií, mestských častí a Bratislavského samosprávneho kraja. Pomôcť má aj vytvorená Koncepcia pomoci ľuďom bez domova, ktorej cieľom je zachytenie problematiky ľudí v sociálnej núdzi a určenie konkrétnych krokov k zlepšeniu ich situácie.

Bratislava chce vybudovať sieť pomoci posilnením streetworku, čiže pomoci priamo v uliciach, a tiež dobudovaním kamenných zariadení typu nízkoprahovej dennej služby a útulku. Pi tvorbe koncepcie sa jej tvorcovia inšpirovali aj v zahraničí. V pláne je tak aj uplatnenie projektu "Housing first", ktorý výhľadovo ráta s prenájmom tréningových bytov vo vlastníctve mesta pre ľudí bez domova.

Plány sa tak podobajú na zabehnutý systém vo Fínsku. Otázka je, ako na to zareaguje naša spoločnosť a či by to v praxi aj u nás mohlo priniesť také pozitívne výsledky ako u severanov.

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…