Nikdy nechcel byť včelárom. Keď však jeho otcovi vypálili úle, obetoval roky práce, aby rodinný klenot opäť vybudoval

STARÝ TEKOV 16. apríla (Dobré noviny) – Ich rodinu postretla obrovská tragédia. Presne na Silvestra im vypálili úle, v ktorých zahynuli tisíce nevinných tvorov. Napriek tomu sa nevzdali a vďaka kamarátom to skúsili od znova. Pracovali usilovne ako včely a rozbehli rodinnú firmu MaryBee. O tom, čo presne sa stalo a aké boli ich druhé začiatky, porozprával pre Dobré noviny mladý včelár a podnikateľ Tomáš Bátovský zo Starého Tekova, ktorý celý život niečo hľadal, no napokon zistil, že jeho najväčší poklad mu po celý čas ležal priamo pod nosom.

Mladí ľudia sa dnes venujú kadečomu, ako ste sa dostali k včelárstvu? 

Už ako malý chlapec som nedeľné popoludnia trávil obdivovaním môjho otca. Počas letných horúčav chodil do záhrady robiť prehliadky včelstiev len v kraťasoch, pričom zo mňa stekal pot, ktorý salo niekoľko vrstiev oblečenia, aby ma náhodou neuštipla žiadna včela. Otec aktívne včelári viac ako 37 rokov a ja sa mu snažím aktívne pomáhať posledné tri roky. Žijeme dnes v rýchlej dobe a podobne rýchle bolo aj moje rozhodnutie začať včeláriť. Skúšal som v živote už veľa aktivít, ale až pri tejto som dospel k názoru, že to, čo človek väčšinou hľadá celý život, má zvyčajne priamo pod nosom.

Vy ste sa však rozhodli založiť rodinnú firmu. Čo vás motivovalo urobiť tento krok a aké boli vaše začiatky?

Systém predaja medu „z dvora“ je štátom podporovaný, a tým pádom aj včelári. Adopcie včelstiev, bohužiaľ, takúto podporu zo strany štátu zatiaľ nemajú. Preto sme v decembri 2017 boli nútení založiť právnu formu s.r.o., aby to bolo v poriadku aj z ekonomického hľadiska.

Aj keď máme „rodinnú firmu“, stále to berieme ako naše hobby. Každý jeden člen tímu, ktorý sa podieľa na budovaní včelej farmy vrátane mňa s otcom, má zamestnanie na plný úväzok. Za celkový úspech našej farmičky vďačíme tomu, že ľudia, ktorí sa podieľajú na projekte, to robia hlavne pre zábavu a potešenie. Je to napríklad moja mama, ktorá dokáže zodpovedne zastúpiť akúkoľvek funkciu, ako aj veci dotiahnuť úspešne do konca. Jeden brat programoval našu webovú stránku a druhý sa podieľa na propagácii tvorením profesionálnych videí z dielne MaryBee. Tu však náš tím nekončí. Bratranec, ktorý je profesionálny umelec, okrem ilustrovania úľov taktiež vytvoril aj logo MaryBee pomocou techniky - ručnej, digitálnej maľby. Mimochodom bratrancova priateľka je taktiež profesionálna umelkyňa a podpisuje pod veľké množstvo ilustrovaných úľov. Takto by som mohol pokračovať, až po našu starú mamu, ktorá má tiež podiel na úspechu, ona nám všetkým totiž perfektne varí. (úsmev)

Aká je vaša firemná „politika“ a aké produkty značka MaryBee ponúka?

Naším prvoradým cieľom je starostlivosť o včely. Robíme všetko preto, aby sme včelstvá udržiavali zdravé a silné. Taktiež si zakladáme aj na spokojnosti ľudí, ktorí si u nás adoptovali včelstvo. Snažíme sa vždy vyhovieť ich požiadavkám v rámci našich možností a schopností. Sú to náročné ciele hlavne z časového hľadiska, ale nakoľko je náš projekt dlhodobý, postupne sa nám to darí. 

Čo sa týka produktov, v prvom rade to je med a peľ v mede. Med štiepi častice peľu, a preto ho tam vmiešavame. Po 25 až 30 dňoch sa takto spracovaný peľ stáva jednoduchšie stráviteľným pre ľudský organizmus a s vyšším účinkom. Tradičným spôsobom vyrábame aj medovinu, ktorá získala vo februári 2018 ocenenie "Zlatá" v celoslovenskej súťaži "Medovinka roka 2018", organizovanej Slovenským zväzom včelárov. Adopcom sa snažíme vyhovieť a pochopiteľne im poskytujeme aj iné včelie produkty, podľa ich potrieb. Majú možnosť si produkty akokoľvek kombinovať a my im doručíme to, čo im chutí najviac.

Spomínali ste adopciu. Ľudia si dnes môžu adoptovať kravičku, medveďa v zoo a u vás včely. Ako to prebieha a aké sú výhody tejto možnosti?

Keď sme začali s adopciou, mali sme 40 rodín. Keď sa všetky adoptovali, rozmýšľali sme, čo ďalej. Nakoľko záujem zapojenia sa do projektu MaryBee neutíchal, obnovili sme adopcie so zakladaním nových úľov. Ľudia tak majú možnosť priamo podporiť vytvorenie nového včelstva. Cena za adopciu je konečná a kompletne pokrýva náklady spojené so založením nového včelieho kráľovstva. Úľ dáme vopred namaľovať jednému z našich profesionálnych ilustrátorov. Ilustrovať na úľ je možné v podstate čokoľvek. Máme už úle od rockerského námetu cez domácich miláčikov, rodokmene až po portréty vnúčat. Naši milí návštevníci si už pri vstupe na včelnicu spoznajú svoj úľ a majú možnosť do neho nahliadnuť, pochopiteľne za našej asistencie a pomoci. Po dobu dvoch rokov im ku všetkému doručíme celkom až 20 kilogramov medu v darčekových pohároch a fľašiach. 

Pred vyše desiatimi rokmi vás však postretlo veľké nešťastie, keď ste prišli o úplne všetko. Čo presne sa stalo a ako to ovplyvnilo vaše podnikanie, ale aj vás ako ľudí?

Áno, vlastnili sme 110 včelstiev, vrátane maringotky a kočovného voza. Aj napriek dobrému menu rodiny boli včelstvá nejakým spôsobom vypálené. Stalo sa tak presne na Silvestra. Presné dôvody sú však dodnes neznáme. Otec si následne na jar zaobstaral jedno včelstvo a nejaké úle mu poskytli kamaráti - včelári. Za 10 rokov dokázal rozšíriť včelstvá viac ako 50-násobne. Dnes máme 57 adoptovaných včelstiev a momentálne sú schopné vyprodukovať približne 1500 kilogramov medu. To, čo nám nezhorelo, sú skúsenosti, vôľa napredovať a priestor pre nové krajšie úle.

Ako prebieha vaša starostlivosť o včely a koľko času im venujete?

Bežný deň vyzerá tak, že po práci nám začína akoby nový deň. Ak sa niekto sťažuje na príliš veľa voľného času, môže začať včeláriť. Zaručene sa prestane sťažovať. (úsmev) V lete sa venujeme včelám a v zime príprave na leto. Zimné obdobie je taktiež dôležité pre včelára. Vtedy by si mal pripravovať napríklad nové úle. Ide hlavne o to nezdržiavať sa „zimnými záležitosťami“ v lete, keď je už prvoradá práca so včelami.

Svetoznámy vedec Albert Einstein povedal, že keď vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac než štyri roky života. Čo si o tom myslíte a čo im podľa vás v súčasnosti najviac škodí?

Ja si myslím, že ľudstvo by nezaniklo, avšak prirovnal by som to k telu človeka bez ducha. Včely dávajú prírode ako aj celému kolobehu na planéte tú správnu iskru. Bola by veľká škoda prísť o tieto zázračné stvorenia.

V dnešnej dobe im škodia hlavne poľnohospodárske postreky. Na jednej strane treba poďakovať poľnohospodárom, ktorí dbajú na včely a postrekujú polia v noci. Na druhej, je tu vždy dosť takých, ktorí uprostred slnečného dňa postrekujú polia proti škodcom v dobe, keď je aj polovica včelstva na kvetoch. Osobne si však myslím, že ani osobné zmeny v kruhu poľnohospodárov nestačia. Pokiaľ úrady dovoľujú používanie pesticídov, majú v tomto smere nemalý podiel. A netýka sa to len včiel, v konečnom dôsledku sa chemikálie z polí dostávajú do vody, ktorú pijeme, a vzduchu, ktorý dýchame.

Čo robíte pre zlepšenie situácie vy a čo môže spraviť každý z nás?

S tým súvisí aj náš celkový cieľ projektu. Minulý rok sme začali s výsadbou rýchlorastúcich stromov a medonosných rastlín. V budúcnosti máme v pláne vytvoriť autonómnu včeliu farmu, nezávislú na poľnohospodárstve a vonkajších vplyvoch. Stromy „Paulownia“ poskytujú už od štvrtého roku nektár pre včely a po siedmom roku je z nich možné zúžitkovať drevo. Z tohto dreva sa budú vyrábať úle pre nové včelstvá, ktoré budú ľahšie, s lepšími izolačnými vlastnosťami ako dnešné (vzhľadom k tomu, že tradičný slovenský úľ sa zatepluje) a celkovo budú kvalitnejšie.

Okrem toho, pomedzi Paulownie je možné pestovať aj mnoho plodín, ktorým sa tam darí. My vysádzame medonosné rastliny, ktoré kvitnú aj niekoľko mesiacov, a zabezpečujeme tak pastvu pre včely počas celej „kvitnúcej sezóny“. Momentálne to ešte nie je v takej miere, aby sme sa mohli nazývať nezávislou farmou na okolitom poľnohospodárstve, ale snažíme sa k tomu každým rokom približovať.

V čase globalizácie sa k nám dostanú výrobky a produkty rôznej kvality a z rôznych končín sveta, čo sa prejavuje aj na cene. Ako hodnotíte aktuálnu situáciu s včelárením a medom na Slovensku?

Kvalita medu klesá najmä v supermarketoch. Z Ázie sa aj na Slovensko dováža lacný med a skôr by som to nazval len akousi sladkou hmotou bez živín. Žijeme však v pomerne slobodnej dobe a máme možnosť výberu. Môžeme si vybrať, či si kúpime zo supermarketu lacný med, alebo od miestneho včelára ten kvalitný. Včelárov máme na Slovensku pomerne veľa a ideálne je si nájsť toho svojho vo svojom okolí. To je najväčšia istota kvalitného medu.

Získali ste aj ocenenie „Mladý inovatívny podnikateľ 2017". Čo by ste odporučili ďalším začínajúcim včelárom?

Z môjho pohľadu sa dnes o včelárenie zaujíma stále viac mladých ľudí, čo je pozitívne hlavne do budúcnosti. Či už sa mladí ľudia rozhodnú začať včeláriť alebo podnikať v akomkoľvek smere, nemali by sa báť a vyskúšať to. Začiatky bývajú ťažké, ale je to beh na dlhú trať a často je celý recept na úspech ukrytý vo vytrvalosti.