Bez prijímačiek sa na strednú školu dostanú iba tí najlepší

BRATISLAVA 27. júna - Prijímačky na stredné školy by mali byť od septembra 2014 povinné, schválila to v stredu vláda.

Ak novelu zákona o odbornom vzdelávaní odobrí parlament, bez skúšok sa na školu dostane len žiak, ktorý v celoslovenskom testovaní deviatakov dosiahol v matematike aj slovenčine samostatne úspešnosť najmenej 90 percent.

Tento rok dosiahlo takýto výsledok 715 z viac ako 40-tisíc deviatakov. Novela upraví aj kritériá prijímania na školy. Na gymnáziá sa budú môcť hlásiť len žiaci s priemerom známok do 2,0 a na stredné odborné školy (SOŠ) len žiaci s prospechom do 2,75.

Priemer sa bude vyratúvať zo známok z povinných predmetov z druhého polroka ôsmeho a z prvého polroka deviateho ročníka na základnej školy. Žiak však bude musieť tento priemer splniť aj v druhom polroku deviateho ročníka.

Tieto kritériá sa nevzťahujú na prijímanie žiakov do prvého ročníka osemročného gymnázia, pretože postačuje kritérium päť percent žiakov z populačného ročníka.

Rovnako neplatia ani pre prijatie na osemročné konzervatórium, pretože v praxi sa na prvom stupni základných škôl uplatňuje v mnohých prípadoch slovné hodnotenie a nie hodnotenie klasifikáciou. Taktiež sa nevzťahujú na prijatie žiakov na šesťročné konzervatórium, vzhľadom na poslanie tohto druhu strednej školy, ktorým je predovšetkým poskytovať komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie.

Niektoré školy novelu neprežijú

Minister školstva Dušan Čaplovič pripúšťa, že novely zákonov o financovaní škôl a o odbornom vzdelávaní, ktoré v stredu schválila vláda, obsahujú nástroje na rušenie škôl. Jedným z nich sú povinné prijímačky na stredné školy, ktoré rezort presadzuje od septembra 2014. Minister považuje za neúnosné, že sa dnes na stredné školy hlási o polovicu menej deviatakov ako sa snažia školy prijať.

„Mnohé školy budú musieť byť v rámci regiónov zrušené. Čo sú to za školy, ktoré sú tam a nemajú žiakov, na čo tie školy máme,“ pýtal sa po dnešnom rokovaní vlády Čaplovič.

Príklady z praxe podľa neho hovoria za všetko. „Ak vieme napríklad v regióne Turiec, že nám končí 792 žiakov v základných školách a ponuka stredných škôl v tomto regióne je 1 420, tak sa pýtam – je to ekonomické, je to rentabilné, alebo treba robiť veľmi vážne kroky, aby bola sieť kvalitná a efektívna,“ poznamenal na tlačovej besede Čaplovič.

Spolieha sa na to, že poriadok nastolia samosprávy, ktoré budú môcť od januára 2013 rozhodovať o otvorení prváckych ročníkov vo všetkých školách, štátnych aj neštátnych. Rezort chce zriadiť rady pre vzdelávanie, v ktorých budú zastúpení predstavitelia verejných, súkromných aj cirkevných škôl.

Minister podporí technické a prírodovedné školy

O osude škôl by mali na návrh rady pre vzdelávanie rozhodovať krajské samosprávne zastupiteľstvá. Keďže sú VÚC zriaďovateľmi štátnych škôl, kritici tvrdia, že im to umožní likvidovať konkurenčné súkromné a cirkevné školy. Minister im odkazuje, že sa neštátne školy obávajú zbytočne.

„Nebudú sa obávať vtedy, keď budú podporovať kvalitu vzdelávania,“ poznamenal Čaplovič. Pripomenul, že osud školy nebude v rukách jedného úradníka, ale regionálneho parlamentu, v ktorom sedia občanmi volení zástupcovia. V prípade problémov sa budú môcť dotknuté strany stále odvolať na ministerstve školstva.

Čaplovič sa netají, že bude vo väčšej miere podporovať školy s odbormi technického a prírodovedného zamerania. „Slovensko ak teraz neurobí tieto zásadné opatrenia, ekonomicky nemôže prežiť,“ nazdáva sa Čaplovič. V súčasnosti však majú deviataci najmenší záujem práve o štúdium na stredných odborných školách. Menej žiakov znamená pre tieto školy aj menšiu dotáciu zo štátnej kasy.

Čaplovič preto hovorí o zmene, normatív chce presunúť zo žiaka na triedu, respektíve školu. Riaditelia by tak mohli dostávať peniaze napríklad podľa úspešnosti ich absolventov na trhu práce. Zmeny vo financovaní by sa dotkli aj gymnázií. Rezort plánuje zvýhodniť tie, ktoré zriadia aspoň jednu triedu prírodovedného zamerania.

„Tí, ktorí to zriadia, dostanú bonifikáciu, tí, ktorí to nezriadia, budú sa musieť rozlúčiť s bonifikáciou. Budú rôzne formy, ktoré budú hodnotiť tieto formy,“ avizuje Čaplovič.

VÚC budú rozhodovať o otvorení prvých ročníkov

Novela ustanovuje aj nové právomoci pre samosprávne kraje. Od januára 2013 budú môcť VÚC rozhodovať o otvorení prvých ročníkov vo všetkých, aj neštátnych stredných školách. Keďže sú VÚC samé zriaďovateľmi štátnych škôl, kritici tvrdia, že im to umožní likvidovať konkurenčné súkromné a cirkevné školy.

Ministerstvo však pripomienky kritikov nevypočulo a návrh predložilo s rozporom s Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení Slovenska. Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl si budú môcť otvárať triedy aj nad rámec povolenia VÚC, no ich prevádzku si budú musieť zafinancovať z vlastného vrecka.

O otvorení prvých ročníkov by mali samosprávy rozhodovať na základe regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania v stredných školách a analýz a prognóz o vývoji na trhu práce. Viacero subjektov v pripomienkovom konaní upozornilo, že v súčasnosti prognózy vývoja pracovného trhu neexistujú, no VÚC ich majú začať využívať už od budúceho roka.

Po novom by mal prognózy vypracovať rezort práce. Určovanie počtov prváckych tried sa nevzťahuje na osemročné gymnáziá a špeciálne školy, ako aj triedy stredných škôl zriadených na základe medzivládnych zmlúv. Ministerstvo chce zmenou dosiahnuť posilnenie odborného vzdelávania. Verí, že ak obmedzí prijímanie na nadbytočné študijné odbory, zbaví sa absolventov, o ktorých trh nemá záujem. Opatrenie má zároveň zvýšiť záujem deviatakov o štúdium na stredných odborných školách.

Do vzdelávania budú môcť vo väčšej miere vstupovať zamestnávatelia. Majú spolupracovať pri tvorbe analýz a prognóz trhu práce, taktiež v spolupráci s rezortmi školstva a práce vytvárať zoznamy nadbytočných a nedostatkových odborov. Stavovské a profesijné organizácie by mali byť zastúpené aj na záverečných skúškach, odborných zložkách maturitných skúšok a absolventských skúškach.