Juraj trávil noci vonku pri teplotách -20 °C, aby vám ukázal krásy zimy na Považí v krátkom trojminútovom videu
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Juraj trávil noci vonku pri teplotách -20 °C, aby vám ukázal krásy zimy na Považí v krátkom trojminútovom videu

Neodradilo ho ani extrémne mrazivé počasie a samota v tme. Motivovala ho predovšetkým chuť do práce, láska k regiónu, kde vyrastal, a chuť zachytiť okamih, ktorý sa už nikdy nezopakuje.

Kostol v obci Horovce. — Foto: reprofoto/Vimeo

HOROVCE 9. apríla (Dobré noviny) – Vyrastal v malej slovenskej dedinke, ktorá mu tak prirástla k srdcu, že sa jej rozhodol venovať jedinečné časozberné video Zimný čas. Juraj Prostinák z Horoviec okom svojej kamery zablúdil aj do susednej obce Lednické Rovne a na neďaleké Vršatské bradlá, aby zachytil krásy malebného regiónu Horné Považie. A hoci neraz stál na jednom mieste aj niekoľko hodín, extrémne mrazivé počasie ho od jeho sna neodradilo.

Juraj má rád prírodu vo všetkých ročných obdobiach, ale najmä v zime, keď je všetko pod bielou prikrývkou. Zima v roku 2017 bola mimoriadne chladná, preto sa rozhodol zachytiť túto krásu dňom i nocou. „Keďže predchádzajúce roky boli často bez snehu, chcel som to využiť a zachytiť toho čo najviac. Mal som z toho veľkú radosť, pretože také dlhé mrazy si pamätám len z detstva,“ hovorí nadšenec prírody.

Mimoriadne tvrdá práca

Obliekol si niekoľko vrstiev oblečenia, teplé rukavice, zbalil termosku s čajom a foťák so statívom a hor sa na dobrodružstvo. Na začiatku si vyberal miesta skôr náhodne, no s pribúdajúcim materiálom si pomaly formoval obraz, kde a aká scéna bude logicky nasledovať. Najviac záberov spravil vlani v januári a vo februári, niektoré už bez snehu aj v marci. Dodatočne však niečo nafotil aj tento rok, aby vyplnil medzery vo videu. Počasie bolo väčšinou slnečné, no potrápili ho aj teploty -20 stupňov C v kombinácii so silným vetrom, keď mu skoro zamrzli prsty. Nejaké extra termo prádlo som nemal a neviem, či by mi bolo niečo platné, pretože väčšinu času som postával na mieste,“ spomína na svoje tvorenie časozberného videa.

Winter Time - A Hyperlapse Film from JF1LMS on Vimeo.

Aby dokonale zachytil krásu prírody, rozhodol sa nepoužívať žiadne motorizované posuvné koľajnice a okrem statických záberov si posúval všetko sám. Preto nebol čas sa niekde schovať do tepla,“ hovorí s úsmevom. „Najdlhšia scéna bez prestávky v noci mi trvala skoro päť hodín pri -15 stupňoch, vtedy som si už naozaj necítil nohy ani prsty na rukách. Vo výsledku som nafotil vyše 200 fotiek s nočnou oblohou, čo vydalo na 8-sekundový záber. Bola to mimoriadne tvrdá práca a zároveň aj vyčerpanie. Predtým som takúto skúsenosť nemal, ale bola to celkom výzva a motivácia,“ spomína Juraj na drsné a krásne okamžiky v jednom.

Aby sa divák vcítil do jeho kože

Ako však Horovčan hovorí, aj napriek výkyvom počasia to stálo zato. „Chcel som zachytiť ten čarovný moment s hyperplázou nočnej oblohy uprostred noci, keď ľudia spali, čo bol môj primárny cieľ. Viem, že pohyb hviezd a stabilizácia v niektorých záberoch je ďaleko od dokonalosti, ale aspoň som to skúsil,“ hovorí s pokorou o svojej vášni.

Práca v teréne mu zabrala viac ako 300 hodín, no ešte viac času strávil samotnou úpravou videa, čo sa mu podarilo aj vďaka tomu, že mu kamarát požičal výkonný počítač. Ako však hovorí, nechcel spraviť iba „klasické“ časozberné video s hudbou a náhodne po sebe idúcimi zábermi. Rozhodol sa preto pridať aj zvuky prírody, aby vytvoril reálnu kulisu a aby „divák ten mráz a chlad trošku vnímal a cítil“. Tešiť sa však môžete aj na zvuk cirkulárky, ranné kikiríkanie či štekot psov, ktoré k dedine neodmysliteľne patria

Kvalitu jeho výslednej práce ocenili aj zamestnanci a porota videoportálu Vimeo, ktorí mu odovzdali prestížne ocenenie Staff Pick.

Juraj však tvrdí, že ak chce niekto začať s časozbermi, nemusí hneď investovať peniaze do drahej techniky a objektívov. Nadšenci time-lapse si na úvod pokojne vystačia aj s mobilom a jednoduchým statívom. Zvyknúť si však podľa neho treba na samotu. Ale to k tomu patrí, pretože málo ľudí má trpezlivosť vyčkávať dlhé hodiny, možno aj dni na priaznivé počasie a peknú fotku. Mňa však vždy poháňa vízia výsledného videa a pocit, že zvečním nejaké miesto alebo okamih, ktorý sa už nemusí opakovať.“

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…