Michal sa vracia na východ: Princovi Harrymu som varil praženicu z vajec z dvora, u nás by ma za to zavreli
V zahraničí mal skvelú pozíciu, on však vždy vedel, že raz príde domov, aby mohol Slovensku vrátiť to, čo mu dalo. A naše krásy ukazuje aj zahraničným turistom.
KEŽMAROK 1. apríla (Dobré noviny) – Narodil sa v Kežmarku, no aby si mohol splniť svoj sen na Slovensku, musel odísť do zahraničia. Tvrdo pracovať, zarobiť, spoznávať a vzdelávať sa. Od začiatku však vedel, že sa raz vráti domov. Dnes v Tatrách vlastní dva penzióny a vodí sem zahraničných turistov. Michal Repčák (35) našu krajinu naozaj miluje, no otvorene hovorí aj o tom, čo je u nás "pritiahnuté za vlasy" a čo považuje za najväčšiu prekážku pre malých podnikateľov.
Michal sa už ako malý chlapec díval na majestátne Tatry a hovoril si, že raz tam bude mať hotel. Nebolo to však jednoduché, pretože nepochádzal z majetnej rodiny. "Obaja rodičia sú robotníci, mamka predavačka a otec slovenská klasika vo fabrike," ozrejmuje svoje rodinné zázemie. On sa však po ich stopách nevybral a rozhodol sa spraviť všetko preto, aby si svoj sen splnil. Začal teda študovať hotelierstvo vo svojom rodnom mestečku, ktoré mu otvorilo brány do sveta.
Šikovný svetobežník
Jeho prvá študijná stáž bola v Benátkach. "Mesto na vode" ho očarilo nielen svojou krásou, ale aj rozvinutým turizmom. Neskôr ho príležitosť zaviala do Švajčiarska, kde bola škola o trochu viac intenzívnejšia, no popri tom, samozrejme, museli aj praxovať. Po maturite sa rozhodol diaľkovo študovať v Banskej Bystrici odbor Ekonomika a riadenie podniku. Popri tom však "zarezával" v Mníchove. "Viac som išiel za snom a na jeho splnenie som potreboval peniaze, ktoré som doma zarobiť nemohol," spomína, prečo sa po dvoch rokoch rozhodol prerušiť štúdium.
Z Michala sa následne stal tak trochu "námorník". Začal totiž pracovať ako barman na riečnej lodi, vďaka čomu navštívil všetky krajiny pozdĺž riek Rýn, Mohan a Dunaj. Počas ročnej plavby videl všetky vinice a navštívil aj množstvo vinárov. Život mu však zmenilo Anglicko, kde s prestávkami strávil desať rokov. "K odchodu ma motivoval hlavne zárobok. Nebudem klamať, boli to peniaze. Vždy som chcel vlastný hotel a na splnenie takého sna som potreboval veľa peňazí. Tak som si odkladal už počas štúdií na strednej, kde som zarábal výborne aj vďaka zahraničnej praxi," prezradil pre Dobré noviny s tým, že získal aj cenné skúsenosti, no zdokonalil sa predovšetkým v jazykoch.
Renomé Slovákov v Británii
V Anglicku začínal ako asistent manažéra v rodinnej firme, no vďaka jeho šikovnosti sa z neho už po pol roku stal generálny manažér. "Veľmi rýchlo som dostal veľkú zodpovednosť bez toho, aby o mne niečo vedeli. Angličania vám proste veria." Podľa jeho slov za to môže aj renomé Slovákov v Británii, ktorých charakterizuje lojalita a oddanosť. "Čo sa zase týka pracovitosti, tak v tej na nás nikto nemá. Nechcem povedať nič zlé na Angličanov, ale Slováci sú fakt pracovníci na pohľadanie. Sme zodpovední a veľmi pracovití. Samozrejme, česť výnimkám ako všade."
Rodinná firma, kde Michal pracoval, mala spočiatku tri reštaurácie, no pod jeho taktovkou k nim pribudli ďalšie dve a okrem toho aj päť päťhviezdičkových butique mini hotelov. Do podnikov k nim chodilo veľa bohatých biznismenov a osobností, ktorí bývali v bezprostrednej blízkosti. Nahrávacie štúdio mal hneď vedľa Peter Gabriel či známy britský spevák Robbie Williams. Chalani z populárnej skupiny Tears for Fears si zas k nemu chodili kupovať víno.
Deti viacerých boháčov dokonca pre neho pracovali. "Toto ma fakt dostalo, lebo tie deti vychovávajú tak, aby pochopili, že vážiť si peniaze znamená vážiť si každú prácu. Aj umývanie riadu alebo obsluhovanie," hovorí s tým, že maniere rozhodne nemali. "Angličania sú veľmi čestní! Oni nadávajú, že majú platiť dane, ale tie dane zaplatia. Vážia si ľudí, ktorí majú peniaze, lebo vedia, že ich zarobili poctivo alebo ich zdedili. Slovo anglický džentlmen má v tomto prípade fakt svoj význam!" približuje ich mentalitu.
Spolupracoval aj s kráľovským destilérom
Michal počas pobytu na britských ostrovoch dokonca založil s jednou pani spoločnosť Scout & Sage Gin, ktorá dodnes vyrába boutique gin. "Recept sme vymysleli v spolupráci s dvorným destilérom z kráľovského dvora, ktorý nám aj ten gin destiloval," netají sa svojím úspechom. Neskôr však svoj podiel predal. Aj v rodinnej firme, kde pracoval, si ho veľmi vážili. "Boli mi ponúknuté percentá, ale ja som vedel, že chcem ísť domov, tak som to odmietol a rozhodol som sa odísť navždy domov," hovorí Michal s tým, že toto rozhodnutie prijala aj jeho rodina.
"V Británii nám bolo super. Žijú tam čestní a spravodliví ľudia, sú tam kvalitné školy. Ale doma je doma. Nikde som nemal ten pocit domova. Od začiatku som vedel, že sa chcem usadiť na Slovensku." Spolu s manželkou a deťmi si teda pobalili kufre a spomienky a vrátili sa do Tatier. Dokonca na to isté prehovoril aj brata, ktorý je s rodinou v Írsku už desať rokov. "Určite keď som bol vonku, tak som si Slovensko aj trochu idealizoval. Každý nám hovoril, že to tu je hrozné. Ale my chceme naše deti vychovávať na Slovensku. Žili sme v Británii, ale obe dcéry manželka porodila na Slovensku a potom sa vrátila ku mne naspäť. Chceli sme, aby sa narodili doma!"
Znetvorili sme si krajinu
Po návrate si Michal začal plniť svoj sen a v Tatrách majú dva penzióny s reštauráciou. Vlastní aj vinohrad vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti, čo je zároveň jeho hobby. "Samozrejme, v tom najlepšom slova zmysle," objasňuje s úsmevom Michal.
Chodí k nim plno zahraničných hostí, v poslednom čase aj z krajín ako Izrael, Kórea, Anglicko. "Všetkých vodím k našim pamätihodnostiam a snažím sa spropagovať Tatry, ako sa len dá," hovorí Michal, ktorý má vďaka životu za hranicami bohaté jazykové skúsenosti. "Milujú našu prírodu a naše nádherne hrady. Prekážajú im však bilbordy a fakt to nevedia pochopiť, ako si môžeme takto našu krajinu znetvoriť. S tým sa stýkam asi najviac, skoro každý to spomenie." Pritom práve turizmus má podľa Michala obrovský potenciál. Štát by mal podľa neho v prvom rade zveľadiť infraštruktúru. "Tie naše cesty a chodníky sú v žalostnom stave," konštatuje nešťastne.
Praženica pre princa Harryho
A ako to už býva, za najväčšiu prekážku považuje byrokraciu: "Nijako sa to nesnažia uľahčiť malým podnikateľom. V Británii som vyrábal gin a bolo to fakt jednoduché vybaviť všetky povolenia aj licencie na predaj. U nás? Zabudnite! Licencie sú šité len na veľkých a my sa tu hráme, že podporujeme lokálnych malých dodávateľov potravín. To je chiméra. Ak máte všetko mrazené, tak spĺňate všetko najlepšie podľa našej hygieny. Ak chcete používať domáce výrobky z dediny, tak ste skončili."
Pritom má žiarivý príklad z čias, keď bol generálnym manažérom v Británii. Do reštaurácie k nim prišiel princ Harry, ktorý mal chuť na praženicu. Pripravili mu ju z domácich vajíčok päťhviezdičkového hotela. "Tu by ma za to rovno zavreli. Slovenská hygiena bazíruje na hlúpostiach a pritom v Británii princovi nevadí, že si dá praženicu z vajec od sliepok, ktoré behajú pred reštauráciou," krúti Michal hlavou.
Tvrdí však, že veľa ľudí už zmýšľa podobne a že chcú lokálne potraviny. "Podporujú slovenských výrobcov, chránia si a ctia slovenské zvyky." Preto aj oni vo svojej vlastnej reštaurácii pečú čerstvý chlieb a štrúdľu každý deň. Všetko sa snažia zháňať z okolia: pstruhy z dediny, domácu zeleninu aj vajcia, mliečne výrobky z bio farmy z Važca a podobne. Jednoducho ponúkajú Poctivé menu so slovenskými potravinami.
Úspešný príbeh Slovenska
Aj napriek tomu, že život tu nie je vždy jednoduchý, Slovensko naozaj miluje. "Asi to trápne znie, ale fakt som pyšný, že som Slovák. Snažím sa, aby ľudia o nás vedeli všade v zahraničí." A snažil sa o to už v časoch, keď tam žil. Nosil ľuďom knihy o našej krajine a rovnako aj naše skvelé vína. Známym rozprával o Slovensku a snažil sa ich sem brať na dovolenky a ukázať im, že sme viac ako len "východná Európa".
Dnes doma finančne podporuje folklórny súbor, ktorý navštevujú jeho dcéry. Prispieva aj na budovanie sôch slovenských dejateľov a rôzne zbierky na knihy. "Musíme sa podporovať. Máme tu ľudí, ktorí sú nesmierne pracovití a majú skvele nápady. Radosť mám aj z toho, že veľa mladých sa vracia naspäť domov, a dúfam, že to tu trochu oživíme. Slovensko je a určite bude úspešný príbeh," uzatvára s hrdosťou a nádejou v hlase Michal, ktorý sa napriek úspechu v zahraničí rozhodol vrátiť domov.