Ľudí z dediny Zámutov kedysi zamestnávala práca v opálových baniach

Na snímke vstupný portál banskej štôlne Jozefv Zámutove v sobotu 8. júna 2013. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Zámutov 8. júna (TASR) - Koľko ho tu ešte môže byť, zamýšľajú sa mnohí pri potulkách Slanskými vrchmi na východe Slovenska. Niektorí hovoria že ešte dosť, iní o tom pochybujú. Nech je to už akokoľvek, jeho východoslovenské nálezisko bolo v minulosti najväčším na svete. Dodnes sa mu žiadne v celej Európe ba ani v Ázii, nevyrovnalo.

Reč je o opáli, drahokame, ktorý sa ťažil v Slanských vrchoch podľa písomných prameňov už v 16. storočí. História jeho ťažby však zrejme siaha ešte hlbšie do minulosti. Do 19. storočia, kedy začali drahý opál nachádzať v Austrálii či Mexiku, bola ťažobná lokalita tohto drahokamu v Slanských vrchoch nad obcou Červenica najväčšou na svete. Sláva tamojších opálových baní však neskôr vzhľadom na nové náleziská drahokamu postupne vyhasla až do tej miery, že ich v 20. rokoch minulého storočia napokon uzavreli.

"Drahý opál zo Slanských vrchov v minulosti vkladali do korunovačných klenotov mnohých panovníkov, je to unikátna vec. Ťažil sa pri neďalekom Dubníku, dodnes ho vystavujú v Budapešti či vo Viedni," hovorí Zámutovčan Jozef Balog, milovník prírody a regionálnej histórie. Vraví, že drahokam žiariaci viacerými farbami mali napríklad v obľube členovia rodiny cisára Napoleona. Najväčší opál, aký sa kedy našiel, s názvom Harlekýn, pochádza takisto zo Slanských vrchov. Objavili ho v druhej polovici 18. storočia na dne potoka. Vážil neuveriteľných 600 gramov. "Momentálne je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni," vysvetľuje Balog.

Aj keď je Zámutov vstupnou bránou do Slanských vrchov a od Dubníka ho delí iba niekoľko kilometrov, o ťažbe drahého opálu v jeho chotári sa veľa nevie. V minulosti sa tu ťažili zrejme iba lacnejšie varianty opálu, a to napríklad v lokalite Remety. Podľa niektorých prameňov sa však pri Šimonke vyskytoval mimoriadne vzácny čierny opál. "Bane vo východnej časti nie sú dostatočne opísané. Po hrebeni Slanských vrchov smerovala hranica banských úradov. Západná časť spadala pod Prešov a východná pod Mukačevo, takže je málo záznamov z východnej časti do ktorej patril Zámutov. Možno by sme sa viac dozvedeli z ukrajinských archívov," konštatuje súkromný podnikateľ Vladimír Michľo. O unikátnom bohatstve hôr nad Zámutovom hovorí s patričnou hrdosťou. V obci prevádzkuje lyžiarsky vlek a jeden z tamojších penziónov, ktorý nesie názov Opál.

J. Balog si myslí, že v opálových baniach kedysi určite pracovali aj Zámutovčania. Ako hovorí, medzi domácimi sa dodnes rozprávajú rôzne zaujímavé príbehy, napríklad o tom, že tu fungoval aj nelegálny obchod. "Ľudia pracujúci v bani prechádzali pri odchode z práce prehliadkou. Občas sa im údajne podarilo preniesť kúsky drahých opálov do svojich domovov v tráviacom trakte," pousmeje sa po tom, čo predvedie prehĺtanie "drahého" kúska v kancelárii starostu Zámutova, kde rozpráva svoj príbeh pre TASR. Či je na tom, čo hovorí, niečo pravdy, nevedno. Tvrdí však, že niektorí Zámutovčania prišli v minulosti za údajne nejasných okolností k pomerne slušným majetkom. Či si polia a dobytok nakúpili po tom, ako predali opály potajme židom, zostáva naďalej zahalené rúškom tajomstva.

Do styku s drahými opálmi mohli prichádzať v minulosti Zámutovčania aj podľa slov Ivana Kopora, ktorý ťažbu spomínaného drahokamu obnovil po dlhej 90-ročnej prestávke v lani v jeseni, a to konkrétne v lokalite Libanka. "Práca v opálových baniach bola kedysi jednou z mála možností zamestnania v kraji pod Slanskými vrchmi." približuje konateľ spoločnosti Opálové bane Libanka. Ako ďalej dodáva, miestami, kde začal hľadať drahý opál chce v budúcnosti prevádzať turistov. Rozhodol sa tam postaviť rekreačný areál s ubytovacími zariadeniami. Pre verejnosť plánuje časom sprístupniť aj útroby banských chodieb. "Ložisko ešte určite nie je vyťažené," odkazuje I. Kopor všetkým pochybovačom, ktorí tvrdia, že sa pod Libankou už veľa trblietavých pokladov neukrýva.