Vydavateľ Bagala: Skusmo sa vybral do Himalájí, mnísi ho ubytovali a prijali medzi seba
Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bol vydavateľ slovenskej nekomerčnej literatúry Koloman Kertész Bagala.
BRATISLAVA 25. marca - Hosťom relácie Križovatky Mariána Balázsa bol vydavateľ slovenskej nekomerčnej literatúry Koloman Kertész Bagala.
Kedy začal?
Keď sa povie meno Koloman Kertész Bagala každý si predstaví úspešnú a rešpektovanú značku. Koloman mal svoj vlastný hudobný obchod a popri tom začínal vydávať knihy. Prvého marca pred 27 rokmi mu hlavou prebehla myšlienka s nápadom začať podnikať. Založil hudobný obchod v Bratislave. Music shop fungoval štyri roky, predávali sa kazety a neskôr cédečká. Po štyroch rokoch Music shop skrachoval, zničili ho veľké konkurenčné obchody.
Popri zakladaní Music shopu navštívil tlačiareň na Račianskej ulici v Bratislave s nápadom, že by rád vydal knižku svojho spolužiaka Tomáša Horvátha. „Nevedel som, ako to funguje keď chcem vydať knihu.“ Debutová kniha Tomáša Horvátha bola prvá kniha, ktorú vydal Koloman. Bola tak úspešná, že vyhrala cenu literárneho fondu. „Odštartoval som kariéru jemu, ale aj sebe,“ povedal v relácii Križovatky.
Ako sa ku knihám dostal
Práve detstvo odštartovalo jeho kariéru. „Od malička som rád čítal, chodil som do knižnice s nadšením, miloval som Julesa Verna. Bral som si z knižnice knižky od A po Z.“ Na strednej škole vďaka svojej učiteľke zistil, že existuje aj pôvodná slovenská literatúra. „Do svojich pätnástich rokov som si myslel, že Karl May je slovenský vydavateľ. Neskôr som začal čítať Vincenta Šikulu či iných autorov. Tieto knihy čítam dodnes.“
Koloman a jeho cesty
Pred pár rokmi sa vybral do Indie, pričom pochodil celú severnú Indiu. Navštívil zhruba 20 kláštorov, niektoré z nich mali 1000 rokov. Prvá cesta bola informatívna, no po 6 rokoch sa vybral znovu. „Manželke som povedal, že cestovatelia neposielajú ani pohľadnice, ani netelefonujú domov. Takže,zavolám ti prišiel som, zavolám ti zajtra odchádzam. Zobrala to s pochopením, veď už ma nejakú tú dobu pozná.“
Vybral sa do dediny Lamajuru, sadol si na nádvorie kláštora, keď v tom išiel okolo mních: „Opýtal som sa ho, či sa nemôžem ubytovať, mních mi ukázal malú izbu s malými dvermi a udupanou zemou. Mnísi ma volali na obed, na čaj, na trh. Čas som si krátil prechádzkami. Veľa ľudí sa ma pýta, čo ti dali tie pobyty? To, že sa tam musím každé leto vracať. Viem, že to je moja dedina. Turisti si to pofotia a do pol hodinky sú preč, ja som videl, ako bežne žijú, čo ich drží bývať v krajine, v ktorej je 8 mesiacov zima. Tí ľudia žijú iným duchovným životom a mňa to tam preto tak ťahá.“
Čo v najbližšej dobe chystá?
Aktuálne vydáva zborníky a pracuje na literárnej súťaži Poviedka. Súťaž je anonymná. „Mám čo robiť, pribúda mi veľa knižiek, ja dúfam, že mi bude zdravie slúžiť a budem sa práci venovať naplno,“ prezradil o svojich plánoch do budúcnosti.
