Čo sa stane s človekom, keď zomrie? Stephen Hawking poznal odpoveď
Smrti sa nebál, no zomrieť nechcel. Stephen Hawking prirovnal ľudí k elektronike.
LONDÝN 15. marca - Legendárnemu fyzikovi Stephenovi Hawkingovi už počas štúdií na Oxfordskej univerzite lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Hawking v roku 2011 pre portál Guardian otvorene prehovoril o smrti. S vidinou smrti žil desiatky rokov, no na rozdiel od iných on sa jej nebál. V rozhovore však priznal, že hoci sa smri nebojí, zomrieť sa neponáhľa. Génius však neveril na nebo ani na život po smrti. Jednoducho tieto teórie vlastnými názormi vyvracal. „Neexistuje žiadne nebo alebo posmrtný život, to je rozprávka pre ľudí, ktorí majú strach z tmy.“
Svet nepotrebuje tvorcu
Nie je žiadnym tajomstvom, že Hawking nepatril medzi veriacich. Vo svojej knihe z roku 2010 svoje názory aj prejavil: „Boh môže existovať, no veda môže vysvetliť svet bez potreby tvorcu.“ Okrem toho ľudí prirovnával k elektronike. „Mozog je ako počítač, ktorý prestane fungovať, keď jeho komponenty zlyhajú,“ napísal vo svojej knihe.
Jeden z najuznávanejších svetových vedcov, zomrel vo veku 76 rokov. Profesor skonal pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge. Ani choroba, ktorá prekvapivo nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. Hawking pred rokmi varoval, že ľudstvo čelí vyhynutiu a ohrozuje nás hneď niekoľko aspektov. Zmena klímy, jadrové vojny či geneticky upravené vírusy. Medzi Hawkingovými poslednými odhadmi bolo, že ľudia majú pred sebou 100 rokov života na Zemi, ak vôbec budeme mať toľko šťastia.
