Aby sa mohol otec starať o syna, ktorý má rakovinu, jeho kolegovia dobrovoľne nadčasujú 3000 hodín
Nie sú to iba kolegovia. Ale aj otcovia, manželia či priatelia, ktorí sa vcítili do jeho kože a obetovali vlastné peniaze len preto, aby mohol stráviť tie najťažšie chvíle so svojím synom.
FRONHAUSEN 9. marca (Dobré noviny) - Chodiť do práce sa takmer nikomu nechce. Napriek tomu sa však nájdu aj takí ľudia, ktorí tam chodia s radosťou. Hoci nemajú svoje zamestnanie snov, často ich nad vodou podržia práve kolegovia, s ktorými si vytvoria puto a ktorí sú s nimi aj v tých najťažších okamihoch.
Na svojich kolegov sa rozhodne nemôže sťažovať ani Andreas Graf z nemeckého mesta Fronhausen. Darovali mu totiž viac ako 3000 hodín nadčasov len preto, aby sa Andreas mohol starať o svojho trojročného syna s leukémiou.
Rana osudu
36-ročného otca život však kruto skúšal a na plecia mu naložil ešte viac. Iba deväť týždňov po tom, ako malému Juliusovi diagnostikovali túto zákernú chorobu, zomrela jeho manželka. Podľa lekárov mala vážne problémy so srdcom a ranu osudu jej uštedrila správa o zdravotnom stave jej synčeka.
Andreas tak musel pochovať svoju lásku. Zároveň to však znamenalo, že sa o vážne chorého chlapca bude musieť starať sám, a dokonca bude musieť opustiť svoju prácu. Vyčerpal si už totiž všetko dovolenku aj náhradné voľno. Z čoho však potom budú žiť a ako zaplatí nákladnú liečbu?, pýtal sa nešťastný muž.
Die Mitarbeiter einer kleinen Firma aus Marburg haben ihre #Überstunden gesammelt und einem Kollegen geschenkt. Nun kann er ein Jahr lang bei seinem schwerkranken Sohn bleiben. pic.twitter.com/cZoj0pD6EU
— ARD Morgenmagazin (@ardmoma) 6. marca 2018
Keď sa o jeho príbehu dozvedela Pia Meier, manažérka ľudských zdrojov v dizajnérskej spoločnosti Seidel, kde Andreas pracuje, rozhodla sa mu pomôcť. Všetkým 650 zamestnancom firmy rozposlala kolektívnu správu, v ktorej ich prosila, aby mu darovali svoje nadčasy.
Zareagovali nielen tí, ktorí s ním boli v priamom styku na pracovisku, ale aj všetci ostatní zamestnanci. Nenašiel sa nikto, komu by bol jeho osud ľahostajný a kto by mu nechcel pomôcť. Do dvoch týždňov mu venovali dovedna 3 264,5 hodiny, vďaka čomu si Andreas mohol vziať vyše ročnú platenú dovolenku, aby sa mohol postarať o syna.
Chlapček podstúpil už niekoľko chemoterapií a vraj sa cíti dobre. Dúfa, že sa čoskoro bude môcť vrátiť do škôlky za svojimi malými kamarátmi. Nebolo by to však možné bez lásky jeho otca a bez obetavosti Andreasových kolegov, ktorí ukázali, že sú viac než len kolegovia, ale predovšetkým ľudia so srdcom na správnom mieste.
