Dobré noviny
Prvý americký svetový šampión v šachu Bobby Fischer by mal 75 rokov
TASR
TASR

Prvý americký svetový šampión v šachu Bobby Fischer by mal 75 rokov

Bobby Fischer, ilustračná snímka.
Bobby Fischer, ilustračná snímka. — Foto: TASR/AP

Legendárny šachista Bobby Fischer zomrel v islandskom Reykjavíku 17. januára 2008 vo veku 64 rokov na ochorenie pečene.

Chicago/Bratislava 9. marca (TASR) - Legendárny americký šachový veľmajster Bobby Fischer by mal v piatok 9. marca 75 rokov. Jeho hviezdna chvíľa prišla v roku 1972, keď sa stal prvým americkým šachistom s titulom svetového šampióna. Zdolal ruského veľmajstra Borisa Spasského, ktorý reprezentoval vtedajší Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Historický šachový duel medzi mladým Fischerom a už etablovaným šachovým veľmajstrom Spasským mal v tej dobe, ktorá sa označuje ako studená vojna, aj výrazný politický rozmer. O zápase sa písalo ako o stretnutí veľkého ruského medveďa s mladým americkým vlkom. Víťazstvo Fischera niektoré vtedajšie západné média charakterizovali ako víťazstvo demokracie nad totalitou. V čase vrcholu jeho šachovej kariéry mnohí odborníci Fischera považovali za najuniverzálnejšieho šachistu všetkých čias. Fischerova hra sa podľa nich vyznačovala presnosťou, dravosťou a zároveň obdivuhodnou eleganciou.

Bobby Fischer, celým menom Robert James Fischer sa narodil 9. marca 1943 v americkom Chicagu. Vyrastal v rodine bez otca a o jeho výchovu sa starala prevažne o šesť rokov staršia sestra a v neposlednom rade aj ulica. Matka, ktorá bola samoživiteľkou rodiny, striedala zamestnania a rodina sa často nachádzala na hranici chudoby. Šach bol pre malého Fischera únikom pred tvrdou životnou realitou. Už ako 13-ročný v roku 1956 vyhral juniorské šachové majstrovstvá Spojených štátov amerických (USA) a o rok neskôr sa stal najmladším šachovým šampiónom USA. V roku 1958 spoznal svet v 15-ročnom Fischerovi najmladšieho šachového veľmajstra v histórii.

V druhej polovici 60. rokov 20. storočia patril Fischer k jedným z najlepších svetových šachistov. Vyhral väčšinu svetových turnajov a zúčastnil sa štyroch šachových olympiád, na ktorých odohral 65 partií, z ktorých 40 vyhral, 18 remizoval a len 7 partií prehral. Osemnásobný šachový majster USA sa v roku 1972 stal prvým americkým šachistom, ktorý dokázal vyhrať titul majstra sveta. Ten vybojoval v islandskom Reykjavíku, kde zdolal vtedajšieho majstra Spasského.

Fischer však nevynikal len šachovou genialitou, ale aj značne komplikovanou povahou a kontroverznými názormi. V roku 1975 odmietol obhajovať titul svetového šampióna. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že Medzinárodná šachová federácia (FIDE) nesplnila všetky jeho podmienky, ktoré pred obhajobu stanovil. A tak bol v apríli 1975 bez boja za nového majstra sveta vyhlásený ruský (vtedy sovietsky) šachista Anatolij Karpov.

Na medzinárodnú šachovú scénu sa Fischer vrátil po dlhoročnej odmlke až v roku 1992, keď prijal ponuku od Borisa Spasského. Duel sa uskutočnil v bývalej Juhoslávii, čo výrazne poznačilo ďalší osud geniálneho šachistu. Americký veľmajster vyhral, ale draho za to zaplatil. Úrady USA ho obvinili z porušenia embarga voči vtedajšej Juhoslávii a z daňových únikov. Hrozila mu vysoká pokuta a desaťročné väzenie, a preto sa do USA nevrátil. Žil striedavo v Maďarsku, na Filipínach a v Japonsku. V decembri roku 2003 zbavili Fischera amerického občianstva. Za nelegálny vstup do krajiny bol v Japonsku 13. júla 2004 zatknutý a deportovaný do imigračného centra pri Tokiu. V japonskom väzení strávil osem mesiacov. Prepustili ho 24. marca 2005 a dovolili mu krajinu opustiť napriek žiadosti USA o jeho vydanie. V tom istom roku mu poskytol politický azyl a udelil občianstvo Island.

Životný príbeh zázračného dieťaťa amerického šachu zaujal nielen mnohých publicistov, ktorí o ňom napísali rôzne biografické knihy, ale aj americký filmový Hollywood. Na filmových plátnach sa v roku 2014 objavila snímka Pawn sacrifice (Ťah pešiakom), v ktorom šachistu stvárnil americký herec Tobey Maguire.

Legendárny šachista Bobby Fischer zomrel v islandskom Reykjavíku 17. januára 2008 vo veku 64 rokov na ochorenie pečene.

Už ste čítali?