EK odporučila vstup Lotyšska do eurozóny od 1. januára 2014
Lotyšsko splnilo všetky potrebné kritériá, aby sa mohlo stať 18. členom eurozóny, rozhodla dnes Európska komisia (EK).
Brusel 5. júna (TASR) - Lotyšsko splnilo všetky potrebné kritériá, aby sa mohlo stať 18. členom eurozóny, rozhodla dnes Európska komisia (EK). Podrobnejšie stanovisko vydá v priebehu dňa eurokomisár pre menové záležitosti a euro Oli Rehn.
Foto: TASR/AP
Európska centrálna banka (ECB) dnes však aj napriek priaznivým odporúčaniam EK uviedla, že ekonomika Lotyšska z hľadiska dlhodobej udržateľnosti hospodárskej konvergencie stále čelí rizikám a vláda v Rige by preto mala aj naďalej pokračovať na ceste komplexnej fiškálnej konsolidácie.
Po Estónsku by sa Lotyšsko od 1. januára 2014 malo stať druhou pobaltskou krajinou, ktorá vstúpi do eurozóny. Litva už oznámila svoj úmysel prijať euro od 1. januára 2015.
Lotyšsko malo pevne stanovený kurz národnej meny voči euru ešte od svojho vstupu do EÚ v roku 2004. Aby bolo možné udržať tento kurz, vláda počas krízy prikročila k zníženiu platov vo verejnej sfére, zvyšovaniu daní a redukcii vládnych výdavkov.
Lotyšská inflácia, rozpočtový deficit, verejný dlh a dlhodobé úrokové sadzby sú v poriadku, spĺňajú predpísané limity, avizovali zdroje z EK ešte pred prijatím finálneho rozhodnutia.
ECB však v tejto súvislosti upozorňuje, že sa predpokladá, že udržanie nízkej miery inflácie v Lotyšsku bude náročné v strednodobom horizonte.
Lotyšsko čelilo obrovským ekonomickým problémom v roku 2008 a 2009 po tom, ako spľasla realitná bublina po nástupe finančnej krízy. Krajina bola nútená požiadať EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc vo výške 7,5 miliardy eur. Následkom krízy HDP Lotyšska vtedy klesol o pätinu.
Na druhej strane sa Lotyšsko môže pochváliť, že v rámci EÚ má najvyššie tempo rastu, čo nasledovalo po prijatí úsporných opatrení. Rozpočtový deficit a úroveň zadlženia patria medzi najnižšie v únii.
EK v rámci jarných prognóz rozvoja uviedla, že pre Lotyšsko predpokladá v tomto roku schodok vo výške 1,2 % HDP a dlh na úrovni 43,2 % HDP. Prípustná hranica zadlženia v EÚ je 60 % HDP.
Predstavitelia EK dúfajú, že zelená karta pre vstup Lotyšska do eurozóny bude silným signál pre investorov a finančné trhy, že aj napriek trom rokom dlhovej krízy sa spoločná menová únia rozrastá a nehrozí jej zánik.
Po súhlase Európskej komisie s pristúpením Lotyšska do eurozóny, túto skutočnosť ešte budú musieť odobriť aj členské štáty EÚ.
Olli Rehn Foto: TASR/AP
O. REHN: Lotyšsko je príkladom toho, že krajiny môžu z krízy vyjsť posilnené
Európska komisia (EK) konštatuje, že Lotyšsko dosiahlo vysoký stupeň udržateľného hospodárskeho zbližovania s eurozónou a navrhuje, aby Rada (členské štáty EÚ) rozhodla o prijatí eura v Lotyšsku od 1. januára 2014. Oznámil dnes po ukončení kolégia komisárov v Bruseli eurokomisár pre menové záležitosti a euro Olli Rehn.
"Skúsenosti Lotyšska poukazujú na to, ako môže jedna krajina úspešne prekonať akokoľvek závažné makroekonomické nerovnováhy a vyjsť z nich silnejšia," uviedol pre médiá komisár Rehn.
Rehn v tejto súvislosti upozornil, že po hlbokej recesii v rokoch 2008 – 2009 Lotyšsko podniklo rozhodné politické opatrenia, ktoré boli podporované z programu finančnej pomoci pod vedením EÚ a Medzinárodného menového fondu a ktoré zvýšili pružnosť a prispôsobivosť jeho hospodárstva pre udržateľný a vyvážený rast. Komisár zároveň dodal, že politika prísnych úsporných opatrení sa Lotyšsku vyplatila, keďže táto pobaltská krajina má byť tohto roku podľa prognóz EK najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v EÚ.
"Želanie Lotyšska prijať euro je jedným zo signálov dôvery v našu spoločnú menu a ďalším dôkazom toho, že tí, ktorí predpovedali rozpad eurozóny, sa mýlili," skonštatoval Rehn.
Rada ministrov financií EÚ (Ecofin) prijme konečné rozhodnutie o prijatí eura v Lotyšsku v júli po tom, keď aj Európsky parlament vydá svoje súhlasné stanovisko a vedúci predstavitelia EÚ túto tému prerokujú na zasadnutí Európskej rady (27.–28.6.).
Proces sa ukončí, keď členské štáty eurozóny a Lotyšsko v Rade ministrov jednohlasne a neodvolateľne pevne stanovia výmenný kurz lotyšskej meny lat k euru.
V Lotyšsku sa začala kampaň na vypísanie referenda proti vstupu do eurozóny
Lotyšská organizácia s názvom "Za lat, proti euru!" začala dnes so zberom podpisov na podporu usporiadania referenda k udržaniu lotyšskej národnej meny.
Podľa lotyšských právnych predpisov je potrebné pre konanie referenda v prvej fáze vyzbierať celkom 30.000 podpisov, ktoré potom treba odovzdať Ústrednej volebnej komisii. Tá sa následne stane organizátorom oficiálneho zhromažďovania podpisov na zvolanie referenda. Zákon predvída najmenej 10 % podpisov právoplatných voličov, čo v prípade Lotyšska znamená asi 154.000 osôb.
V marci 2010 lotyšská vláda rozhodla, že krajina vstúpi do eurozóny od 1. januára 2014. Krajine sa už koncom roka 2012 podarilo splniť náročné maastrichtské kritériá, zabezpečiť nízku inflácia, rozpočtový deficit nepresahujúci 3 % HDP a verejný dlh hlboko pod hranicou 60 % HDP.
Lotyšská vláda, parlament, ako aj prezident Andris Berzinš schválili návrh zákona o eure. Na začiatku marca lotyšské úrady požiadali Európsku komisiu a Európsku centrálnu banku (ECB) o posúdenie, či krajina spĺňa podmienky pre prechod na európsku menu. Tento proces skončil dnes, keď eurokomisár pre finančné záležitosti a euro Olli Rehn v mene EK oficiálne odporučil vstup Lotyšska do eurozóny.
Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky však väčšina obyvateľov Lotyšska, 53 % respondentov, je proti vstupu do eurozóny. Nahradenie národnej meny lat jednotnou európskou menou podporuje iba 38 % Lotyšov.
Foto:
Abecedný prehľad európskych štátov, ktoré prijali jednotnú menu euro
Euro je od roku 1999 spoločná mena krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sú zároveň aj plnými členmi Hospodárskej menovej únie. Zaviesť spoločnú menu je záväzok všetkých krajín EÚ okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré si už pri rozbehu projektu dohodli trvalú výnimku, tzv. opt-out. Štáty, ktoré prijali jednotnú menu euro, tvoria eurozónu. Okrem spoločnej meny podliehajú aj spoločnej menovej politike, ktorú riadi Európska centrálna banka (ECB).
V deň zavedenia spoločnej meny 1. januára 1999 sa euro stalo novou oficiálnou menou 11 členských štátov, v ktorých nahradilo pôvodné národné menové jednotky. Stalo sa tak v dvoch fázach. Prvou bolo zavedenie virtuálnej meny na bezhotovostné platby a účtovné účely, pričom staré menové jednotky sa aj naďalej používali na hotovostné platby a boli vnímané ako "čiastkové jednotky" eura. V druhej fáze dostalo euro fyzickú podobu bankoviek a mincí, ktoré boli uvedené do obehu 1. januára 2002.
Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady (ER) v španielskom Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou.
TASR prináša abecedný prehľad európskych štátov, ktoré prijali jednotnú menu euro. V prehľade je uvedený dátum, kedy krajina začala používať definitívne iba menu euro a tiež bývalá mena v jednotlivých štátoch.
ANDORRA - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2002
predtým - Andorrská peseta (ADP)
BELGICKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Belgický frank (BEF) - od roku 1832
CYPRUS - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2008
predtým - 1 cyperská libra (CYP) - grécka časť
turecká časť - 1 turecká libra (TRL) - zostala v platnosti aj po zavedení eura
ESTÓNSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2011
predtým - Estónska koruna - kroon (EEK) - od 20. júna 1992
FÍNSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Fínska marka - od roku 1860
FRANCÚZSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 17. februára 2002
predtým - Francúzsky frank (FRF) - od roku 1360
GRÉCKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2002
predtým - Grécka drachma - považovaná za najstaršiu menu sveta, objavila sa prvýkrát už v siedmom storočí pred naším letopočtom, potom nadlho zmizla, aby sa v roku 1833 stala národnou menou Grécka
HOLANDSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Holandský gulden - prvý gulden vyrazili v roku 1252
ÍRSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 9. februára 2002
predtým - Írska libra - od roku 1927
LUXEMBURSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Luxemburský frank - od roku 1848
MALTA - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2008
predtým - Maltská líra (MTL)
MONAKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2002
predtým - Francúzsky frank (FRF)
NEMECKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2002
predtým - Nemecká marka (DM) - od 20. júna 1948, keď nahradila ríšsku marku
PORTUGALSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Portugalské escudo - od roku 1911, ale prvýkrát sa objavilo už v 15. storočí
RAKÚSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Rakúsky šiling (ATS) - od roku 1923
SAN MARÍNO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Talianska líra (ITL)
SLOVENSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2009
predtým - Slovenská koruna (Sk) od roku 1993
SLOVINSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. januára 2007
predtým - Slovinský toliar (SIT)
ŠPANIELSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Španielska peseta - od roku 1868, prvýkrát vyrazená už v roku 1808
TALIANSKO - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Talianska líra (ITL) - prvýkrát vyrazená v roku 1808, oficiálnou menou sa stala 24. augusta 1862
VATIKÁN - 1 euro (EUR) = 100 centov - od 1. marca 2002
predtým - Vatikánska líra (VL) = Talianska líra (ITL)
