Režisérka Únosu: Dúfala som, že už nebudú potrebné filmy o vražde chlapca, ktorý chcel lepší svet
Režisérka filmu Únos dúfala, že podobný film, ako bol ten jej, už viac nebude potrebný. Že Slovensko bude môcť nakrúcať o iných veciach a nie o vražde chlapca, ktorý chcel Slovensko spraviť lepším miestom.
BRATISLAVA 1. marca - Mariana Čengel Solčanská už raz dokázala pohnúť Slovenskom. Ako režisérka jedného z najúspešnejších filmov minulého roka, sa významným spôsobom aj ona podieľala na tom, aby sa konečne raz a navždy zrušili Mečiarove amnestie. Aj vďaka filmu Únos sa Slováci opäť prebrali, krivdy spred niekoľkých rokov si znova pripomenuli a dokázali na kompetentných zatlačiť do takej miery, aby sa veci naozaj pohli vpred.
V týchto dňoch sa Slovensko však, žiaľ, opäť nachádza v podobnej situácii. Vražda mladého investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla snáď každým. Slováci sú pohoršení, nahnevaní, znechutení a smutní. Bude to však stačiť na to, aby sme sa ako spoločnosť dokázali dostatočne zomknúť a tlačiť na to, aby naozaj zvíťazila spravodlivosť? Aj o tom nám v rozhovore pre Dobré noviny porozprávala režisérka filmu Únos Mariana Čengel Solčanská.
Významnou mierou ste sa podieľali na zrušení Mečiarových amnestií. Slovensko sa vďaka tomu aspoň do istej miery vysporiadalo s časťou svojej minulosti. Aký je to pre vás pocit, že ani nie rok potom, Slovensko zasiahol porovnateľne ohavný zločin ako ten, o ktorom ste nakrútili film?
Vražda nevinných ľudí ľudí je vždy katastrofa. Ich rodičom, ich rodine žiadne zadosťučinenie nikdy stačiť nebude, nikdy im nikto nevráti deti. Nebudú stačiť žiadne slová ľútosti, žiaden rozsudok nad vrahom, žiadnych milión v keši. Pre spoločnosť je ich smrť katastrofou, ak zomreli preto, že Kuciak poukázal niektorým zo svojich článkov na možné porušenie zákonov a páchanie trestnej činnosti. Tí, čo ich nechali zavraždiť, to spravili preto, lebo sa báli, že kvôli Jankovmu písaniu dožijú za mrežami. To je veľmi silná motivácia. A boli tej vraždy schopní preto, lebo sú bezcharakterné, cynické, arogantné prasatá, zbavené súcitu a empatie, neschopné lásky a úcty. To treba mať na pamäti.
Počas tvorby filmu, prípadne po jeho uverejnení, stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami od ľudí, ktorých príbehy ste vo filme zobrazovali?
Jasné. Napríklad spolužiaci a kamoši nebohých mafiánov sa rozčuľovali, ako som mohla nechať Dana Heribana hrať postavu Efendiho, akoby bol bezcharakterné, cynické, arogantné prasa. Lebo, veď Mirko Sýkora, ktorého si bystro naprojektovali do postavy Efendiho, bol taký „fajn, slušný, v pohode chalan“. Len pripomínam, že pravdepodobne rovnaký „fajn chalan“ nechal zastreliť pred týždňom dvoch nevinných idealistov.
Uverejnením filmu Únos sa pre vás práca na danej téme skončila, alebo aj naďalej sledujete dianie v tejto veci? Vtiahla vás táto téma natoľko, že sa jej venujete nejakým spôsobom aj naďalej?
Už navždy zostanem k tejto téme prehnane citlivá. A kým žije pani Remiášová, bude pre mňa skutočný únos a Robova smrť vyslovene osobnou záležitosťou. Po premiére som odišla na mesiac preč, vypla som si telefón a internet a dúfala som, že film, ako bol Únos, už v budúcnosti nebude potrebný. Že možno budeme nakrúcať o dejinách, ktoré sa stali. O holokauste, Dubčekovi, komunistoch, nacistických hovädách, ale nie o vražde chlapca, čo chcel iba písať tak, aby bol svet lepším miestom pre život čestných ľudí.
Váš film dokázal stmeliť slovenskú spoločnosť a vo významnej miere prispel k tomu, aby sa po rokoch zrušili Mečiarove amnestie. Zomknú podľa vás podobným spôsobom Slovákov aj udalosti posledných dní - vražda mladého novinára? Alebo bude znova potrebný ďalší film na to, aby sa veci vyriešili?
Z mnohých strán počúvam a čítam, že Únos bol najdôležitejším filmom roka. Nielen preto, že zrozumiteľne a divácky pútavo vyrozprával kus našich dejín, ale hlavne preto, že prispel k zvýšeniu citlivosti mladých ľudí na kauzy politikov, ktoré páchnu zlodejinou, zločinom a smrťou. To je veľká vec, ak niečo takéto hraný film dokáže.
Veríte, že sa podarí v krátkom čase vypátrať a potrestať vinníkov? Podarí sa to vôbec?
Verím v existenciu čestných ľudí, ktorých náplňou práce je dokázať to.
