Juraj zarábal v zahraničí, aby kúpil najstaršiu drevenicu v Čičmanoch. Dnes v nej s manželkou vyšívajú pravé čičmianske ornamenty
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Juraj zarábal v zahraničí, aby kúpil najstaršiu drevenicu v Čičmanoch. Dnes v nej s manželkou vyšívajú pravé čičmianske ornamenty

Svoje sny si nielen vystavali, ale aj uplietli. Ba čo viac, medzi maľované domce priniesli život a s hrdosťou všetkým ukazujú nielen naše tradície a zvyky, ale aj svetoznáme ornamenty.

Juraj a Marieta Kudjakovci z Čičmian. — Foto: archív Juraj a Marieta Kudjakovci, pekne.net

ČIČMANY 5. marca (Dobré noviny) – Malebná dedinka v srdci Slovenska, ktorá sa preslávila aj za hranicami našej malej-veľkej krajiny. Nachádza sa v nej množstvo maľovaných dreveničiek, v ktorých prebieha čulý život, no skrytý pred zrakom okoloidúcich turistov. Niektoré z chalúpok však prezradili svoje tajomstvo a odhalili čaro čičmianskej ornamentiky a histórie.

Čičmany učarovali aj mladému manželskému páru pôvodom z Oravy. Juraj a Marieta Kudjakovci totiž milujú prírodu a hory – v každom ročnom období, a tak sa pred desiatimi rokmi rozhodli presťahovať do tohto rázovitého kraju. Nebolo to však len tak. Juraj tu ešte ako malý chlapec strávil mnohé letá. Tu sa totiž narodila jeho mama a tu aj vyrastala. Rozhodol sa preto vrátiť ku svojim koreňom a k našim tradíciám.

Galéria

Galéria

Juraj už ako študent sníval o tom, že si raz kúpi najstaršiu drevenicu v Čičmanoch. Aby si svoj sen mohol splniť, musel odísť do zahraničia a zarobiť si na ňu. "Niekto si zarába na auto, niekto na byt... niekto na drevenicu," spomína s úsmevom. Ošarpaná drevenica bola na predaj desať rokov a nikto ju nechcel, lebo bola v dezolátnom stave. Juraj sa však ničoho nezľakol a po návrate ju prerobil. Kultúrna pamiatka známa ako Horné Čechovce pochádza ešte z roku 1765 a jedinečná je aj tým, že sa tu nachádza aj tradičná čierna kuchyňa, kde sa varilo na otvorenom ohni.

Drevenica Ondreja Gregora.
Drevenica Ondreja Gregora. Foto: cicmany.net

Okrem toho Juraj zdedil po starých rodičoch aj ďalšie dva veľké rodinné poklady. Drevenicu Ondreja Gregora začali prerábať už v 90. rokoch. Jej názov je prostý - kedysi tam žil dedko Ondrej Gregor. Potom sa spolu s manželkou pustili do prerábky klasického humna. Najskôr to bola len malá predajňa a bufet, dnes tam nájdete ubytovanie a v lete aj reštauráciu. Postupne sa však rekonštruovalo ešte veľa ďalších častí, pretože drevenice si to jednoducho vyžadujú. Juraj má na to dobrú vetu: "Keď chce niekto starosti, nech si kúpi drevenicu."

Priniesli medzi chalúpky život

V čase, keď sa presťahovali do Čičmian, tu neexistovali prakticky žiadne podujatia. "Keďže sme boli nabití energiou zo zahraničia, kde sme určitý čas žili, veľmi sme si priali, aby sa to tu rozhýbalo," ozrejmuje Marieta, prečo sa rozhodli venovať turizmu. S manželom si veľmi priali, aby mohli turisti niečo "zažiť" a formou zážitku sa tak oboznámiť s históriou, tradíciou, kultúrou tohoto regiónu. Napokon sa manželom Kudjakovcom podarilo vybudov Dvor Ondreja Gregora, ktorý vytvoril kultúrne centrum v obci. Jeho výhodou je určite aj to, že susedí s dvoma objektmi Považského múzea.

a
Foto: cicmany.net

Najskôr tu organizovali iba malé podujatia, no ľuďom sa natoľko zapáčili, že sa postupne zmenili na pravidelné akcie väčších rozmerov. Je to napríklad stretnutie heligonkárov či celoslovenské stretnutie fujaristov, ktoré sa "narodilo" práve na Dvore Ondreja Gregora. Prebiehalo tu desať rokov, no festival tak vyrástol, že sa kvôli kapacitám presunul o kúsok ďalej do kaštieľa, čomu sa veľmi tešia aj Juraj s Marietou. "Čičmany nám, popravde, vypĺňali v podstate všetok pracovný aj voľný čas, pretože hlavná práca bola v turistickom ruchu a všetci, ktorí v tomto odbore pracujú, vedia, že tu sa nedá mať nejaký fixný pracovný čas od-do," opisuje Marieta roky poctivej práce.

Upletené sny

V pamiatkovej rezervácii nájdete aj ich štýlovú predajňu ľudovo-umeleckých predmetov, ktorá ponúka nádherné výrobky výlučne slovenských rúk. Okrem všakovakých tradičných predmetov od výmyslu sveta tu nájdete tiež ich jedinečnú kolekciu pletených vlnených a ľanových výrobkov. Ak by ste si však mysleli, že ich šijú jemné ženské prsty, mýlite sa. Pre Čičmany je totiž typické, že sa ručným prácam venovali aj chlapi. Dôvodom je vlna z valašiek (druh ovečiek chovaných v tomto regióne), ktorá bola taká drsná, že ženské ruky by ich nedokázali upliesť. A tento zvyk pretrval aj v domácnosti Kudjakovcov.

Čičmany Pekne vyšívané.
Čičmany Pekne vyšívané. Foto: pekne.net

"Zdedil som na muža nevšednú zručnosť od môjho otca, ktorý okrem klasických mužských prác ovládal aj vyšívanie a štrikovanie. Bavilo ma pozerať sa nielen na to, ako niečo opraví, rozoberie, poskladá, ale ako vie niť za niťou ukladať farebné bavlnky alebo štrikovaciu priadzu a po čase vytvorí sveter, vyšívaný obraz, ponožky... Chcel som sa naučiť pliesť teplé mužské vlnené ponožky, ktoré sa volajú kopitca alebo ženské tzv. nohavičky," hovorí o svojej ceste pletenia Juraj, na ktorú sa vybral ešte v časoch študentstva. Najskôr to boli len košele, nohavice, potom k tomu pridal aj ďalšie časti krojov ako halena (čičmiansky kabát), habatki (súkenná obuv nosená v Čičmanoch) či ponožky.

Toto pletené čaro vytvorili šikovné mužské ruky.
Toto pletené čaro vytvorili šikovné mužské ruky. Foto: pekne.net

Spolu s manželkou sa však dlho pýtali, prečo máme nosiť na oblečení napríklad etno štýl Afriky či Indie, keď máme takú nádheru aj doma. "Fascinovali ma vzory našich tradičných krojov a to som sa snažil preniesť nielen do krojov, ale aj do dnes nositeľného oblečenia," hovorí Juraj o 20 rokoch práce a o tom, prečo sa rozhodli založiť módnu značku Pekne.

Svetové čičmianske vzory

Inšpirovaná je práve čičmianskymi ornamentami, ktoré nájdete na "fasáde" drevených domčekov a ktoré sú zároveň prepojené s nádhernými výšivkami typickými pre túto dedinku. "Ľudia boli naozaj veľmi tvoriví, kroje sú poklady nielen Čičmian, ale celého nášho Slovenska," hovorí s hrdosťou Marieta. "Chvalabohu, ešte stále žijú šikovné ženy vyšívačky, ktoré ukladajú niť za niťou a vytvárajú pre tento svet krásu a určite učia aj svoje deti a vnúčence."

a
Foto: cicmany.net

Čičmianske ornamenty sú naozaj jedinečné a prerazili už aj do sveta. A sú také pekné, že ich používa napríklad aj Čína... Pýtame sa preto, či a ako sú chránené, keďže Čičmany nie sú zapísané v UNESCO a vzory nemajú chránené označenie pôvodu. "Osobne netuším, ako by sa toto dokázalo ochrániť. Aj nórske vzory používa celý svet," hovorí pani Kudjaková s tým, že na trhu nájdete množstvo hybridov a deformácií. A pokiaľ sa tomu viac nevenujete, ani nezaregistrujete, že to, čo sa volá "čičmansky vzor", vlastne ani čičmiansky nie je.

Pekne a s láskou.
Pekne a s láskou. Foto: pekne.net

"A čudovali by ste sa, že dokonca ani na tých olympijských veciach nie sú všetko čičmianske vzory," prezradila Marieta pre Dobré noviny. "Dôležité skôr pre nás všetkých je, aby svet vedel, že tie Čičmany sú zo Slovenska a Slovensko je tá malá krásna krajina v strede Európy. A že si ich budeme s hrdosťou nosiť na tričkách, miesto "cool" amerických a anglických a iných vlajok či symbolov," uzatvárajú svoje rozprávanie Marieta s Jurajom, ktorí oživujú staré tradície a venujú sa nefalšovanej čičmianskej ornamentike.

a
Foto: cicmany.net

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…