Dobré noviny
Lucia je učiteľkou, ktorá dala výtvarnej výchove skutočný zmysel. Svojich žiakov vracia k tradíciám
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Lucia je učiteľkou, ktorá dala výtvarnej výchove skutočný zmysel. Svojich žiakov vracia k tradíciám

Svoj život i voľný čas naplno venuje školstvu a deťom, ktoré s láskou nielen učí, ale aj zasväcuje do tajov tradícií, na ktoré sme už skoro zabudli.

BADÍN 27. februára (Dobré noviny) – Veľké dielne si tajný recept strážia ako oko v hlave. Ona ho však vďaka svojim znalostiam v chémii odhalila a šíri ďalej. Učiteľka z Badína Lucia Dovalová (39) sa venuje pravej modrotlači. Nie však tak, ako ju bežne poznáme, ale naozaj originálnym spôsobom, do ktorého zapája aj ďalšie generácie, aby odkaz na naše kultúrne bohatstvo nevymrel.

a
Foto: archív Lucia Dovalová

Pani Dovalová vyštudovala chemické inžinierstvo na STU v Bratislave a neskôr aj výtvarné umenie na UMB v Banskej Bystrici. Napokon však zakotvila v školstve ako učiteľka chémie a výtvarnej výchovy. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že tieto oblasti sú nespojiteľné, počas krúžkov s deťmi dokazuje, že sa to dá. „Stále hľadám vhodné témy, ktoré by sme mohli zvládnuť, skrz ktoré by sa deti niečo nové naučili, pochopili, preskúmali, vytvorili... Modrotlač je skvelým príkladom spojenia chémie i výtvarnej - teda umenia, ale i tradície a má čo vypovedať i v dnešnej dobe,“ uviedla pre Dobré noviny s tým, že modrotlač obdivovala už dávno.

Galéria

Galéria

Fascinoval ju totiž proces, ktorý bol a stále je pre mnohých z nás ukrytý pod rúškom tajomstva. O výrobe modrotlače vedela len veľmi málo, no vo voľnom čase si o nej veľa študovala a postupne prenikala do jej podstaty. Napokon našla žiaka, ktorý bol ochotný si modrotlač vybrať ako svoj ročníkový projekt, a tak sa začala skutočná spoločná „práca“ na projekte.

Hotová veda

Historické zdroje sú však jedna vec a realita zas druhá. Niekoľko starých receptov na prípravu rezervy (pozn. red.: zmes na potláčanie vzoru na biele plátno) totiž obsahovali aj chemické látky, ktoré nie sú povolené, resp. sú klasifikované ako zdraviu škodlivé. „Takže v školských podmienkach boli receptúry absolútne nepoužiteľné. Preto sme sa vybrali vlastnou cestou a zmes vytvorili sami na základe našich chemických vedomostí, ale i experimentovaním,“ spomína na svoje začiatky pani Lucia, ktorá hovorí, že je to celkom veda.

Proces výroby modrotlače je hotová veda.
Proces výroby modrotlače je hotová veda. Foto: archív Lucia Dovalová

Tvrdí však, že keď ovládate chémiu a vlastnosti chemických látok, ktoré sa v modrotlači po stáročia používali, dá sa na to prísť.Z historických zdrojov však vieme, že každá dielňa mala svoj recept, svoje špeciality a vylepšenia. Ani ja netvrdím, že ten náš je dokonalý, stále ho môžeme určite vylepšovať. Pre mňa je dôležité, že môžem deti naučiť, že vlastným úsilím môžu prísť na mnohé veci.“

Ručne maľovaná modrotlač

Na látku nepoužívajú matrice, teda akési pečiatky, ani sieťotlač, ktoré vytvárajú opakujúci sa vzor pozdĺž celých metrov látky. Aby sa do procesu mohlo zapojiť čo najviac detí z chemického aj výtvarného krúžku, napadla pani Dovalovej myšlienka maľovať vzory štetcom. „Je to proces dlhší, ale možno aj originálnejší a hlavne úplne ručný,“ ozrejmila, čím sa líšia od statných.

Chémia a výtvarná sa spojili na krúžku, kde sa tvorí modrotlač.
Chémia a výtvarná sa spojili na krúžku, kde sa tvorí modrotlač. Foto: archív Lucia Dovalová

Na Slovensku máme dve modrotlačové dielne - Trnka a Rabada. Konkurovať výrobcom modrotlačovej metráže však nechce, a tak tvoria spolu s deťmi iba malé plátenká. „Postavila som sa k tomu svojím spôsobom a dôležité je pre mňa, že sa mi podarilo obnoviť alebo skôr prísť na to, ako modrotlač funguje. Oslovilo ma to natoľko, že som sa rozhodla jej venovať a ponúknuť moju tvorbu i okoliu.“

Na svoje si prídu malí aj veľkí, dámy aj páni.
Na svoje si prídu malí aj veľkí, dámy aj páni. Foto: archív Lucia Dovalová

Modrotlač teda rozbehla vo veľkom aj v škole a počas krúžkov naučila žiakov, ako sa to robí. Prvé spoločné modrotlačové dielka neboli síce perfektné, no postupne sa zlepšovali a dnes im to ide "veľmi dobre". Vzory si deti vymýšľali samé. Učiteľka ich však viedla smerom k ľudovému ornamentu – k využitiu motívu kvetiniek, lístočkov, špirál, srdiečok, lupienkov, zvieratiek, teda prírody, ktorá bola odjakživa inšpiráciou i pre našich predkov.

Vzory sú inšpirované slovenskou ornamentikou.
Vzory sú inšpirované slovenskou ornamentikou. Foto: archív Lucia Dovalová

Spolu tvoria pohľadnice alebo modrotlačové obrázky ako darčeky pre hostí a návštevy školy či ďalšie umelecké predmety. Pozitívne reakcie na seba nenechali dlho čakať a o plátenká v detskom prevedení prejavili záujem aj viaceré múzeá či podujatia, kde sa konali rôzne výstavy či súťaže.

V kuchyni "varí" hotové zázraky

V prostredí ZŠ sa však modrotlači nedá venovať sústavne, a tak pani učiteľka vytvára pre svojich žiakov aktivity od výmyslu sveta. Pani Dovalová však zostala modrotlači naďalej verná a venuje sa jej doma v kuchyni. Pod menom LUCIArt tvorí obrázky do rámikov, motýliky pre pánov, všakovaké brošničky či zrkadielka, batôžteky pre deti, ale aj plátenné tašky a kabelky rôznych tvarov a veľkostí. Zapojila sa aj do súťaže Textilná tvorba v Kremnici, kde získala tretie miesto v kategórii šperk s pánskym a dámskym ručne maľovaným motýlikom.

Detskej kreativite sa medze na tomto krúžku nekladú.
Detskej kreativite sa medze na tomto krúžku nekladú. Foto: archív Lucia Dovalová

Jej šikovnosť si všimlo dokonca aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré ju v roku 2017 zaradilo medzi výrobcov modrotlače a ktoré časom i v sieti predajní ÚĽUV ponúkne aj jej diela. Čo sa týka plánov do budúcnosti, pani Dovalová by v rámci ÚĽUV-u chcela zrealizovať dielničky modrotlače pre verejnosť. Jej snom je však aj vytvoriť kútik - možno v rámci školy, možno v iných priestoroch, - v ktorom by mohla byť stála expozícia, pomôcky a materiál k modrotlači. Miesto by v ňom však aj našli mnohé ďalšie projekty, ktorým sa venuje.

Učiteľka z Badína Lucia Dovalová pri svojich ručných výrobkoch.
Učiteľka z Badína Lucia Dovalová pri svojich ručných výrobkoch. Foto: archív Lucia Dovalová

A ešte jedna vec - nie plán, ale prianie pani Dovalovej, ktorá svoj život i voľný čas naplno venuje školstvu a deťom, ktoré s láskou zasväcuje aj do tajov modrotlače: „Ľudia si stále neuvedomujú cenu modrotlače - ako ani mnohého iného takto vzácneho tradičného a originálneho nášho slovenského. Vidím to aj u nás v škole, žiaľ, či v mojom každodennom okolí. Neviem, čo s tým, ako bojovať, ako ukázať, ako presviedčať. Len si prajem, aby i toto naše obnovenie modrotlače u nás v škole neostalo nepovšimnuté. Aby si ľudia začali viac vážiť tradície a v tomto konkrétnom prípade naučili sa rozoznávať skutočnú pravú a tradičnú modrotlač, a nemýlili si ju s akoukoľvek modrou pásovou potlačou vzorov na rôzne látky.“

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Daniel Hassan.

Sudánsko-slovenský lekár Daniel Hassan: Mojím vzorom bol primár Blažej z Nemocnice na okraji mesta

Najkrajších 10 rokov života vraj prežil v hospici s nevyliečiteľne chorými…

Barborka Palušová. / Jedna z posledných fotiek celej rodiny.

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Fotograf Miroslav Ondruš a jeho snímka, ktorá ohúrila verejnosť.

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Seriálový Juan s milovanou Broňou a ich spoločnou dcérkou / Mario Cimarro v Dobrých novinách a Dobrom rádiu

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…