Vedci zostavili rebríček 100 najzdravších potravín. Bravčová masť je v prvej desiatke

BRATISLAVA 15. februára (Dobré noviny) – Zdravé či nezdravé? O tom, čo nášmu telu naozaj prospieva, sa diskutuje mnoho, niekedy až príliš. Raz odborníci hovoria jednu vec, vzápätí však príde ďalšia štúdia, ktorá tvrdí presný opak. Veľký rozruch však spôsobila štúdia kórejských vedcov, ktorá prekvapila snáď každého a oslovila aj odporcov fit stravovania. Do rebríčka 100 najzdravších potravín sa totiž prebojovalo aj bravčové sadlo, ktoré získalo až nečakane vysoké hodnotenie.

Kórejčania si na paškál zobrali až tisícku potravín, u ktorých skúmali ich obsah a vzájomnú kombinovateľnosť. Argumentovali totiž tým, že správne „namixovanie“ vitamínov a minerálov je to, čo je kľúčové pre našu fyzickú aj psychickú kondíciu.

Už štandardne sa medzi top potraviny zaradila zelenina, ovocie, orechy, ryby či morské plody. Vo vašom jedálničku by tak nemali chýbať „klasiky“ ako sladké zemiaky, dyňa, brokolica, karfiol, figy či zázvor. O niečo lepšie hodnotenie získala aj mrkva, pór či rajčiny. Spozornieť treba aj pri rímskom šaláte, čínskej kapuste a našej tradičnej slovenskej hlávkovej kapuste v akejkoľvek podobe.

Mrazený či čerstvý špenát?

Zanedlho budeme mať aj Zelený štvrtok a šancu dať si tradičný špenát. Vysoké hodnotenie získal vďaka vitamínu B9, čiže kyseline listovej, a karotenoidu s antioxidačnými účinkami. Zaujímavosťou je, že v surovom stave obsadil 45. miesto a v mrazenej verzii je na tom dokonca o tri priečky lepšie. Tento „paradox“ má však jednoznačné vysvetlenie: „Keď sa čerstvý špenát skladuje v izbovej teplote, môže stratiť výživovú hodnotu. Zamrazenie v ňom však živiny udrží,“ vysvetľujú autori štúdie.

V úzadí špenátu neprávom zostal mangold. Táto zelenina bola približne pred 300 rokmi v strednej Európe veľmi obľúbená, no časom upadla do zabudnutia. Všimnúť by sme si ju mali pre vysoký obsah vitamínov, ale aj rastlinných farbív betalainov s vysokými antioxidačnými účinkami.

V kulinárstve sa oplatí využívať aj bylinky, a to nielen pre chuť, ale aj ich pozitívny účinok. Petržlenová vňať, žerucha bohatá na železo, koriander a bazalka. Tridsaťdvojku obsadila púpava. Jej listy sú vhodné do šalátov a oceníte ich aj zdroj vitamínu A, C a vápniku. O dva stupne vyššie sa umiestnila potočnica lekárska. Naši predkovia ju poznali pod ľudovým názvom žerucha potočná a známe im boli aj jej liečivé účinky. Je to vďaka vysokému obsahu železa, jódu, draslíka a veľkej skupiny vitamínov.

Zalovte v našich vodách

Pravidelne by sme si mali pochutiť aj na chobotnici (vedci však upozorňujú na rôzne alergické reakcie), lososovi, tuniakovi či sledi (43. miesto), ktorá obsahuje omega-3 nenasýtené kyseliny. Do top tridsiatky sa „prebojovali“ aj ikry (38. miesto) bohaté na vitamín B12, mušle, škľabky či rôzne druhy tresky.

Našincov však potešia aj pstruh, kapor či vysoko hodnotená sladkovodná šťuka, ktoré si môžeme uloviť aj v slovenských vodách. Naša tradičná vianočná pochúťka obsadila síce až 81. priečku, no treba poznamenať, že „má vysoký podiel bielkovín, a to až okolo 18 percent. Tuku je v ňom menej než 6 percent a neobsahuje žiadny cukor“, ospevuje kapra BBC. Bez hanby si tak môžete natrieť chleba s masťou či uprednostniť ju pred olejom pri vyprážaní. 

"Džem z prasaťa"

A keď už sme pri tom tuku, bravčová masť sa prekvapivo prebojovala na 8. pozíciu. Ľudovo známy „džem z prasaťa“ je podľa BBC „dobrým zdrojom vitamínov skupiny B a minerálov. Bravčové sadlo je pritom menej nasýtený a zdravší tuk než sadlo jahňacie alebo hovädzie“.

Do prvej štvorky sa prebojovali ryby vďaka vysokým hodnotám bielkovín, no malému množstvu tuku. Výhodou je aj to, že neviažu na seba toxickú ortuť, ktorá sa tak nedostane do nášho organizmu. Striebornú priečku obsadila exotická čerimoja. Hoci obsahuje množstvo prírodného cukru, oveľa viac naše telo ocení širokú škálu vitamínov. Absolútnou jednotkou sú mandle, ktoré „prospievajú kardiovaskulárnemu zdraviu a môžu pomáhať tiež pri cukrovke“.