Pred 100 rokmi Rada ľudových komisárov zaviedla gregoriánsky kalendár

Moskva 14. februára (TASR) - Dekrétom Rady ľudových komisárov (Sovnarkom) Sovietskeho Ruska bol na území tejto krajiny presne pred 100 rokmi zavedený gregoriánsky kalendár.

Rada ľudových komisárov "s cieľom zaviesť v Rusku takmer so všetkými kultúrnymi národmi rovnaké počítanie času" schválila dekrét O zavedení západoeurópskeho kalendára v Ruskej republike.

Prvých 13 dní februára (1.-13. februára 1918) vypustili a po 31. januári 1918 nasledoval 14. február 1918. Stalo sa tak preto, lebo v čase schválenia dekrétu Sovnarkomu rozdiel medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom predstavoval 13 dní. Preto po 31. januári 1918 nasledoval 14. február 1918.

V praxi datovania udalostí sa všetky do 1. februára 1918 dovtedy datovali juliánskym kalendárom (označené osobitne aj ako "starý" štýl) a po 1. februári 1918 zase podľa gregoriánskeho kalendára (označené osobitne aj ako "nový" štýl).

Podľa dekrétu Sovnarkomu sa však udalosti do 1. júla 1918 v dátume začali označovať podľa gregoriánskeho kalendára (nový štýl) a dátumy podľa kalendára juliánskeho (starý štýl) sa dali do zátvorky za dátum gregoriánsky. Táto prax sa zachovala až doteraz.

Juliánsky kalendár sa na Rusi zaviedol s prijatím kresťanstva v 10. storočí. Keďže nové náboženstvo prijala Rus od Byzancie, počítanie času (rokov) sa viedlo podľa konštantínopolskej metódy, teda od stvorenia sveta (5508 rokov pred Kristom). Dekrétom cára Petra I. bolo v roku 1700 v Rusku zavedené počítanie rokov podľa európskeho spôsobu - od narodenia Krista, po Kristovi.

Dňa 19. decembra 7208 od stvorenia sveta, keď bol cársky reformačný dekrét vydaný, platil v Európe dátum 29. decembra 1699 po Kristovi podľa gregoriánskeho kalendára.

Zároveň sa však v Rusku zachoval aj juliánsky kalendár. Gregoriánsky bol zavedený po Októbrovej revolúcii (VOSR) 14. februára 1918, presne pred 100 rokmi. Ruská pravoslávna cirkev naďalej zachováva tradície a žije podľa juliánskeho kalendára.

Rozdiel medzi starým a novým štýlom predstavuje 11 dní pre 18. storočie, 12 dní pre 19. storočie, 13. dní pre 20. a 21. storočie a 14. dní bude pre 22. storočie.

Juliánsky kalendár zaviedol v roku 46 pred n.l. Gaius Iulius Caesar. Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch - každý štvrtý rok - sa pridal jeden deň vo februári. Takže rok mal v takom prípade 366 dní.

Pápež Gregor XIII. v roku 1582 zaviedol pápežskou bulou z 24. februára 1582 gregoriánsky kalendár. V bule Inter gravissimas nariadil, že desať dní sa má vynechať z októbra 1582 tak, aby 15. október nasledoval hneď za 4. októbrom. Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil aj spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci.