Dobré noviny
Slovenskí europoslanci vítajú mandát navyše
TASR
TASR

Slovenskí europoslanci vítajú mandát navyše

Na archívnej snímke Monika Beňová
Na archívnej snímke Monika Beňová — Foto: TASR/AP

Slovenskí poslanci EP privítali aj skutočnosť, že neprešiel návrh na vytvorenie celoeurópskej kandidátky pre voľby do europarlamentu v máji 2019.

Brusel/Štrasburg/Bratislava 7. februára (TASR) - Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) zo všetkých politických skupín privítali stredajšiu dohodu európskych zákonodarcov o prerozdelení kresiel, ktoré sa uvoľnia po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, ako aj skutočnosť, že neprešiel návrh na vytvorenie celoeurópskej kandidátky pre voľby do europarlamentu v máji 2019.

Europoslanci väčšinou hlasov odsúhlasili, že po brexite sa počet členov EP zníži zo 751 na 705, pričom 46 zo 73 mandátov, ktoré v súčasnosti prináležia britským poslancom, bude zmrazených pre poslancov krajín, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ, a 27 mandátov sa rozdelí medzi mierne znevýhodnené členské štáty vrátane Slovenska. Poslanci zároveň zablokovali návrh na zriadenie celoeurópskej kandidátky pre eurovoľby v roku 2019.

"Vítam skutočnosť, že podľa tohto návrhu Slovensko môže mať o jedného europoslanca viac. No som rozhodne proti transnacionálnej volebnej listine, nemyslím si, že by to bol krok správnym smerom," uviedol poslanec Pál Csáky (SMK) zo skupiny európskych ľudovcov (EPP).

V rovnakom duchu sa vyjadril aj jeho stranícky kolega v EP Ivan Štefanec (KDH), ktorý zdôraznil, že je rád, že prešiel návrh EPP na zvýšený počet mandátov pre Slovensko. "Rovnako ma teší, že bola odmietnutá celoeurópska kandidačná listina, ktorá by vzdialila občanov od ich volených zástupcov," dodal. Spoločnú kandidátku opísal ako "nepodarený pokus o umelé posilňovanie akéhosi európskeho vedomia na úkor národného".

"Nepovažujem za vhodné, aby bola vytváraná nejaká nadnárodná volebná listina pre celú EÚ. Prinieslo by to zmätok a odradilo voličov, hlavne z menších krajín. Už teraz má Slovensko najnižšiu účasť na voľbách do EP. Vhodnejšia je alternatíva ponechania prázdnych kresiel po odchode Británie," opísal situáciu poslanec Branislav Škripek (OĽaNO) z politickej frakcie európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Sulík chce menej europoslancov

Poslanec Richard Sulík (SaS) z tej istej frakcie upozornil, že hlasoval proti správe, ktorá navrhovala prerozdeliť po brexite časť britských mandátov medzi ostatné členské štáty. "Počet europoslancov by mal klesnúť o všetkých 73 britských mandátov," zdôraznil. Dodal, že odmietol aj návrh nadnárodných kandidátok do EP, lebo takýto volebný systém by poškodil menšie členské štáty vrátane Slovenska.

Aj poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA), ktorá je rovnako v skupine ECR, odkázala, že je proti prerozdeleniu pobrexitových kresiel, lebo je zástancom šetrenia verejných financií. "Tieto miesta by mali zostať pre krajiny, o ktoré sa môže EÚ v budúcnosti rozrásť. Nesúhlasím ani s nadnárodnou kandidačnou listinou. Poslanci reprezentujú členské štáty a na tomto princípe by mali byť aj volení," zdôraznila.

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že 12 z 13 slovenských europoslancov v utorok v spoločnom liste odmietlo vznik celoeurópskej kandidátky. "Vnímame to ako odklon od myšlienky priblíženia sa občanom. Vytvorí to skôr priestor pre obsadenie týchto postov pre veľké krajiny s vyšším počtom voličov," konštatovala.

Už ste čítali?