Dobré noviny
Slovák skrátil vojnu o rok. Hitlera udrel na slabom mieste
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Slovák skrátil vojnu o rok. Hitlera udrel na slabom mieste

Na snímke na jednej z vystavených fotografií časť posádky P/O Oldřicha Doležala, ktorá 27.decembra 1943 potopila nemeckú obchodnú loď Alsterufer, Ivan Schwarz je na nej tretí sprava.
Na snímke na jednej z vystavených fotografií časť posádky P/O Oldřicha Doležala, ktorá 27.decembra 1943 potopila nemeckú obchodnú loď Alsterufer, Ivan Schwarz je na nej tretí sprava. — Foto: TASR - Miroslav Košírer

Na Západe oslavovaný, nacistami nenávidený a komunistami zatracovaný. Ivan Otto Schwarz bol síce primladý, no svojou odvahou dokázal zmeniť priebeh krvavých dejín.

LONDÝN/BRATISLAVA 4. februára (Dobré noviny) - Presne pred mesiacom zomrel vo veku 94 rokov v Londýne Ivan Otto Schwarz, jeden z posledných československých príslušníkov britského Kráľovského letectva (RAF) počas druhej svetovej vojny. Aj vďaka jeho odvahe sa krvavá druhá svetová vojna skrátila o jeden rok.

Schwarz sa narodil 11. decembra 1923 v Bratislave. Bol synom židovského advokáta a detstvo prežil v mestečku Bytča. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Spišskej Novej Vsi a v Žiline. Jeho rodičia však mali zlú predtuchu, a tak vo februári 1939 poslali jediného syna na štúdiá do Walesu. Časom si však nemohli dovoliť platiť mu školné, a tak Ivan dokonca robil záhradníka pre rodinného priateľa, lorda Newborougha. Životný osud mu nakoniec zmenila vojna.

Odvaha mu nechýbala, a tak sa medzi prvými prihlásil do anglickej armády. Vtedy iba 16-ročný mladík im však o svojom veku musel klamať. Pravda sa prevalila až v júli 1940, keď ho prevelili do československých vojenských jednotiek. Hoci ešte oficiálne nebol spôsobilý vykonávať vojenskú službu, v dôsledku mobilizácie v armáde zotrval. Pomohol mu aj jeho nezvyčajný talent a úspechy na skúškach. Začal teda slúžiť ako rádiotelegrafista-strelec 311. československej bombardovacej perute RAF a stal sa najmladším letcom v Royal Air Force.

Pomohol poraziť Hitlera

Schwarz sa zúčastnil aj na jednom z najväčších československých vojenských úspechov druhej svetovej vojny. Dňa 27. decembra 1943 sa Briti dozvedeli, že do prístavu Bordeaux mieri nemecká loď Alsterufer. Tá prevážala z Japonska vyše 340 ton wolfrámu, ktorý by nemeckému zbrojárskemu priemyslu vystačil približne na jeden rok. Tento strategicky dôležitý materiál však nacisti nikdy nepoužili. Potopili ho.

Do boja proti lodi nasadili Briti najskôr známe anglické letecké esá, no tie neuspeli. Do akcie sa teda zapojili ôsmi Čechoslováci. „Štyri rakety strelil do Alsterufera, Hanuš, ktorý bol navigátor, pustil dve bomby. Kabínu, čo bola hore na lodi a Nemci v nej mali všetky komunikačné systémy, som zničil. To bola moja práca,“ povedal v minulosti pre ČT24 generál Schwarz, ktorý nemeckej lodi zasadil osudnú ranu.

Nepriatelia počas akcie však jeho letún značne poškodili a dochádzalo mu aj palivo. Schwarz preto musel zamieriť späť na britské ostrovy, a tak finálne potopenie Alsterufera na vlastné oči nevidel. Svojím činom však vojnu dokázal skrátiť o jeden rok a dopomohol tým k porážke Adolfa Hitlera. Mementom tejto udalosti je aj pamätný bombardér Liberator, na ktorom Ivan vtedy letel a ktorý je vystavený v londýnskom múzeu RAF.​

Na archívnej snímke z 27. decembra 1943 horiaca nemecká loď Alsterufer.
Na archívnej snímke z 27. decembra 1943 horiaca nemecká loď Alsterufer. Foto: Wikipedia

Úspešnú akciu vedenú kapitánom Oldřichom Doležalom si v článku z 30. decembra 1943 všimol aj britský denník The Times„Liberator z českej perute sa s nepriateľskou loďou úspešne vysporiadal. Bombou zasiahol jej zadnú časť, ktorá začala horieť, čo spôsobilo takú explóziu, že rozhúpala lietadlo vo výške 183 metrov. Krátko nato sa plamene rozšírili aj na prove. Posádka Liberatoru nemohla zostať dostatočne dlho v blízkosti nepriateľského plavidla, aby videla plné výsledky svojho útoku.“

Ďalšia dôležitá akcia, na ktorej sa Čechoslovák zúčastnil, bola aj letecká účasť pri operácii Overlord. Ide o krycí názov vylodenia v Normandii zo 6. júna 1944, ktoré po štyroch rokoch otvorilo západný front. Počas Dňa-D mal  príkaz bombardovať všetko. Dbal však na to, aby o život neprišli nevinní francúzski rybári.

Schwarz oficiálne nalietal okolo 1200 hodín, no neraz zaskakoval aj za iných vojakov, a tak predpokladá, že nalietal až dvojnásobok zmieneného času.

Z Československa musel utiecť

Schwarzovi rodičia boli počas vojny internovaní do pracovného tábora a neskôr sa schovávali v slovenských horách. Po skončení vojny sa ich syn Ivan vrátil do Československa, dlho sa tu však nezdržal. Nastupujúca vláda komunistov ho označila za nespoľahlivého a hrozila mu perzekúcia. V roku 1946 natrvalo odišiel do Británie. Vyhol sa tak osudu mnohých letcov z RAF, ktorých zatvárali do väzenia a mučili ako údajných agentov Západu.

Čoskoro po príchode do Anglicka sa Schwarz oženil a v bežnom živote sa venoval podnikaniu v železničnej doprave. Nový život v Británii začala aj jeho matka so sestrou. Schwarz strávil v novej domovine dlhé desaťročia života.

Pri príležitosti osláv 60. výročia ukončenia druhej svetovej vojny 8. mája 2005 v Bratislave  prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy generálmajorovi vo výslužbe Ivanovi Schwarzovi (na snímke).
Pri príležitosti osláv 60. výročia ukončenia druhej svetovej vojny 8. mája 2005 v Bratislave prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy generálmajorovi vo výslužbe Ivanovi Schwarzovi (na snímke). Foto: TASR - Martin Baumann

Po páde Železnej opony sa zmenil aj pohľad na generála Schwarza a jeho hrdinstvo počas druhej svetovej vojny. V roku 2005 mu vtedajší slovenský prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža III. triedy. O dvanásť rokov neskôr ho vyznamenal aj český prezident Miloš Zeman. Udelil mu medailu Za hrdinstvo. "Cítim sa fantasticky. Začínam mať takú zbierku vyznamenaní, že sa Herman Göring obracia v hrobe," smial sa vtedy Schwarz pred novinármi. Dodal, že rozhodne chce žiť viac ako sto rokov.

Ivan Otto Schwarz napokon zomrel 4. januára 2018 vo veku 94 rokov. Pochovali ho v povojnovom československom oddelení cintorína 2SV v Brookwoode neďaleko Londýna. Jeho srdce však zostalo inde. „Je to jednoduché. Narodil som sa ako Čechoslovák a bojoval som za Československo,“ uisťoval počas celého svojho života hrdinský generál.

Zdroje: Aktuality, ČT24, pametnaroda.cz, TASR

Už ste čítali?