Mohla to byť aj vaša dcéra: 14-ročné dievčatko sa zabilo kvôli online šikanovaniu. Ako kyberšikanu odhaliť a zastaviť?

Bratislava 14. januára - Príbeh 14-ročnej Amy Everettovej v posledných dňoch šokoval celý svet. Amy, ktorá bola prezývaná aj Dolly, poznala celá Austrália. Ako 8-ročná sa stala tvárou kampane na typické austrálske klobúky populárne najmä na vidieku a medzi farmármi. Dolly sa v posledných dňoch stala záujmom médií znova, avšak už nie ako tvár reklamy, ale ako obeť samovraždy. 

V  stredu 3. januára len 14-ročná Dolly spáchala samovraždu, potom čo bola obeťou dlhodobého a krutého online šikanovania. „Viem, že niektorí vnímajú samovraždu ako zbabelosť, ale môžem vám garantovať, že títo ľudia určite nemajú ani spolovice toľko sily, koľko mal môj drahý malý anjel. Dolly mala silu urobiť to, čo si myslela, že musí urobiť, aby dokázala uniknúť zlu na tomto svete,“ napísal zdrvený otec mladého dievčaťa na svojom Facebook profile. 

Otec 14-ročnej Dolly však zároveň pozval na pohreb svojej dcérky aj tých, ktorí spôsobili, že si vzala svoj vlastný život. „Ak náhodou ľudia, čo si mysleli, že to bol celé iba vtip a cítia sa skvele, lebo sústavne šikanujú a obťažujú iných, uvidia tento post, chcel by som vám odkázať, aby ste prišli na pohreb a uvideli, akú totálnu skazu ste spôsobili.“

Kyberšikana je ešte horšia ako bežná šikana

Po hroznej novine sa okamžite začali ozývať rodičia s podobnými skúsenosťami, kedy odhalili alebo sa im deti priznali s tým, že sú šikanované na internete. Prípad Dolly okomentoval aj bývalý austrálsky premiér či spoločnosť, pre ktorú nakrútila reklamu ako 8-ročná. Kyberšikanu každý odsúdil, avšak realita je stále taká, že šikanou na internete trpí až priveľké množstvo detí, ktoré si možno nevedia poradiť.

„Technická zdatnosť. Jediné, čo útočník potrebuje na to, aby mohol ubližovať, je aspoň základná znalosť techniky a internetu. Nepotrebuje byť „silák“ v pravom slova zmysle,“ povedala pre Dobré noviny psychologička Paulína Bartková zo Základnej školy Nevädzovej 2 v Bratislave, ktorá vníma kyberšikanu ešte ako horšiu alternatívu oproti bežnej šikane: „Kyberšikana je horšia než bežná šikana. Mnohí si isto vravia: „Veď vypnem počítač a je to vybavené.“ V tomto je to však pre tie deti a dospievajúcich ťažké. Vypnúť počítač? Zobrať mobil? Vyčlenia sa spomedzi rovesníkov.“

Dolly mohla byť dcérou každého z nás

Voči kyberšikane totiž nie je imúnny nikto. „Niet úniku. Pri kyberšikane dieťa nemá, kam utiecť. Útočník mu môže písať kedykoľvek: 24 hodín, 7 dní v týždni. Obeti vie ubližovať kdekoľvek je. Pri klasickej šikane dieťa utečie a doma je v bezpečí. Pri kyberšikane nie. Najčastejšie prebieha práve doma, za počítačom či pri mobile,“ ozrejmila psychologička, ktorej sme sa na tému kyberšikany spýtali viac.

Ako najčastejšie prebieha kyberšikana u detí?

Časté býva spočiatku nevinné komentovanie pod príspevkami (statusmi, fotkami, videami), ktoré sa zmení na spŕšku urážok, nadávok, posmeškov... Veľmi často sa stretávame s posielaním nadávok či iným urážaním a zosmiešňovaním, vyčleňovaním dieťaťa zo skupiny či spomedzi priateľov na sociálnych sieťach alebo skupinových chatov.

Zo svojich skúseností môžem povedať, že deti sa s kyberšikanovaním stretávajú veľmi často, či už z pozície obete, ale žiaľ aj z pozície agresora. Z pozície agresora je to zvyčajne preto, lebo si myslia, že to nie je až také zlé: „Veď si robím len srandu.“

Sú nejaké príznaky, na základe ktorých dokáže rodič odhaliť, že jeho dieťa zažíva kyberšikanu?

Dieťa sa najčastejšie správa inak než zvyčajne. Veľmi častým príznakom je, že sa začína vyhýbať počítaču, tabletu, resp. mobilu (keďže prístup na internet má dnes už z mnohých zdrojov). Môže byť nervózne, mlčanlivé, smutné či plačlivé. Rodič sa môže opýtať svojho dieťaťa, čo sa deje, avšak dieťa sa to veľmi často bojí prezradiť. Najčastejším dôvodom býva obava, že ono spravilo niečo zlé, pričom to tak vôbec nemusí byť. Veľmi dôležitý je citlivý prístup dospelej osoby, ktorej sa dieťa zverí. Krik a hnev rozhodne nepomáha. Je dobré deti neustále viesť a pripomínať im, aby sa im zverili, ak sa im stane niečo škaredé na internete.

Keď sa rodič dozvie, že jeho dieťa skutočne má takýto problém, ako správne na takýto typ šikany zareagovať? Ako dokáže rodič svojmu dieťaťu pomôcť? Je napr. správne snažiť sa to vyriešiť takpovediac „doma“, po svojom alebo je radšej lepšie navštíviť odborníka/psychológa, ktorý by dieťaťu dokázal odborne pomôcť?

V prvom rade je nevyhnutné všetko zdokumentovať, spraviť screenshoty, poukladať si konverzácie, aby bolo vidieť aj telefónne číslo odosielateľa. Nielen deti, ale aj samotní rodičia  zvyknú obsah vymazať z dôvodu, aby si ich dieťa naďalej neubližovalo opakovaným prezeraním si správ, obrázkov.

Ja odporúčam rodičom obrátiť sa na odborníkov. Mnohokrát kyberšikana prebieha medzi deťmi, ktoré sa poznajú a kde vzniká najviac detských kamarátstiev? Predsa v škole. Preto je v takomto prípade vhodné obrátiť sa na školu. Niektoré školy majú už aj kyberšikanovanie a jeho riešenie ukotvené v školskom poriadku. Pokiaľ majú školského psychológa, zvykom je prizvať ho do riešenia týchto situácií. Takisto je to vhodné aj z toho dôvodu, že v triedach prebieha nielen prevencia, ale aj intervencia kyberšikany. Pracuje sa s konkrétnym problémom a na viacerých poliach. Zvyknem sa stretávať aj s tým, že rodičia nevedia, ako zareagovať, snažia sa to riešiť svojím spôsobom, ktorý nemusí byť vždy ten najsprávnejší. Situácia sa potom môže pre obe strany skomplikovať.

Ako sa vlastne dá voči kyberšikane obrniť, čo môže dieťa urobiť, ak je šikanované práve takýmto spôsobom? Ako môže samo bojovať?

Je tu jedna smutná správa: kyberšikane nevieme úplne zabrániť. Často sa ma aj deti v škole na prevencii pýtajú: „Čo môžem urobiť, aby sa mi to nestalo?“ Vtedy im poviem: „Nevieš zabrániť tomu, aby sa Ti to nikdy nestalo, lebo na svete sú rôzni ľudia. Sú dobrí a aj menej dobrí. Ja Ťa viem naučiť, čo nemáš robiť druhým Ty, aby si nebol ten, kto ubližuje. Viem Ti ukázať, ako zmenšíš riziko, aby Ti niekto začal robiť zle a naučíme sa, ako reagovať a čo robiť, keď už sa Ti to náhodou stane.“ Na škole robím s deťmi všetko cez hry, kde deti samé prichádzajú k záverom, prípadne ich navediem otázkami k ponaučeniu.

Avšak nie je to len o tom, že učím deti ja. Veľa naučia aj ony mňa, veď tá technika ide rýchlo dopredu. Verte tomu či nie, ale veľmi sa tomu tešia, keď cítia, že ich počúvate a zaujímate sa o ten ich svet, ktorý zaujíma ich. Cieľom nie je zrušiť im používanie internetu a sociálnych sietí či chatov. Cieľom je naučiť ich používať internet na zmysluplné účely, ale v neposlednom rade aj na bezpečnú zábavu.

Je kyberšikana prevažne záležitosťou detí alebo ju zažívajú často aj dospelí? Dokážu sa s ňou možno lepšie vysporiadať ako deti alebo vplýva rovnako zle na všetky vekové kategórie?

Kyberšikana sa týka všetkých vekových kategórií. Nikomu z nás to nepadne dobre, ak sa stretne s kyberšikanou. Veľmi záleží od toho, aké zvládacie stratégie máme, do akého štádia to necháme zájsť. Všeobecne sa však dá povedať, že deti si zvládacie stratégie na záťažové situácie akéhokoľvek typu len budujú, preto to nesú ťažšie. Rovnako aj dospievajúci sú veľmi citliví, utvárajú si svoju identitu a pokiaľ sa im ju niekto snaží narušiť, vie to s nimi poriadne zamávať.

Bojovať s kyberšikanou je skutočne náročné a zabrániť jej nedokáže asi nik. Dôležité však podľa psychologičky je vytvoriť si s dieťaťom dôverný vzťah, v ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Bude vedieť, že sa môže obrátiť na blízku osobu v okolí, či už sú to jeho rodičia alebo pani učiteľka v škole. V takom prípade sa dieťa nebude báť prísť za vami s tým, že ho na internete niekto šikanuje. A práve to je ten prvý krok, ktorý spolu podniknete pre to, aby mu už kyberšikana viac neubližovala.