Pred 25 rokmi sa v bývalej ČSSR začali používať telefónne karty
TASR
TASR

Pred 25 rokmi sa v bývalej ČSSR začali používať telefónne karty

Prvých sto kusov rozmiestnili v Bratislave. Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné s použitím telekariet.

Ilustračné foto — Foto: Tablet.tv

Bratislava 12. januára (TASR) – Pred 25 rokmi uviedli Slovenské telekomunikácie š. p. do prevádzky prvé kartové telefónne automaty na Slovensku. Prvých sto kusov rozmiestnili v Bratislave. Dali sa z nich uskutočňovať hovory miestne, medzimestské a medzinárodné s použitím telekariet. Telefónne karty do telefónnych automatov vyrábala francúzska spoločnosť Schlumberger.

Ani nie po dvoch desaťročiach nárast používania služieb mobilných telefónov a sietí znížil dopyt po verejných telefónnych automatoch (VTA). Slovak Telekom pristúpil v roku 2013 k znižovaniu ich počtu v uliciach miest a obcí. Umožnilo mu to rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR z augusta 2012. Najväčší záujem o telefonovanie z VTA bol v 90. rokoch 20. storočia. Vtedy sa ich počet na Slovensku odhadoval na viac ako 16 tisíc. V roku 2015 bolo na Slovensku už iba 166 VTA. Najviac ich zostalo v Martine - šesť, v Bratislave štyri a v ďalších väčších mestách po tri.

Prvé telefónne prístroje sa na území bývalého Československa objavili v roku 1881, päť rokov po tom, čo zaň profesor Alexander Graham Bell získal v Spojených štátoch amerických patent. Jeden z prvých hovorov uskutočnil v apríli 1881 majiteľ Ladvickej bane, nemecký podnikateľ zo Saskej Kamenice Richard Hartmann. Telefonoval z firemnej budovy v Ladviciach na stanicu Ústecko-teplickej dráhy v Duchcove. V Prahe vznikla v októbri toho istého roku spoločnosť Pražské podnikateľstvá pre telefóny. Jej zakladateľom bol Jan Palacký. Spoločnosť vybudovala v roku 1882 v Prahe prvú ústredňu s 11 účastníkmi. V zime toho istého roku vyšiel aj prvý telefónny zoznam s 98 účastníkmi. Prahu s Viedňou prepojila medzimestská ústredňa hneď v prvý rok telefonovania na našom bývalom území v roku 1891, o päť rokov neskôr (1896) už bolo mesto napojené na medzištátnu telefónnu sieť.

Bratislava sa dočkala svojej prvej telefónnej siete v roku 1884. Vybudoval ju podnikateľ K. Kragl a mala 12 účastníkov. Ďalšie telefónne siete boli zriadené v Košiciach, Komárne a Nitre.

Telefonovanie bolo v jeho počiatkoch veľmi drahou záležitosťou. Rozhovor po "drôte" sa vyrovnal cene uhlia, či litru kvalitného vína. Dostupnejším sa stalo v roku 1911, keď zriadili prvý verejný telefónny automat. Ešte pred prvou svetovou vojnou bolo na Slovensku 7854 telefónnych staníc v 450 obciach. Prahu s Bratislavou spojil telefónny kábel v roku 1925, čo podstatne skrátilo čakaciu dobu na telefonické spojenie z 1 až 3 hodín na 4 až 12 minút. Prvý telefonát cez oceán bol naviazaný v roku 1928. Kvalita telefonovania sa zvýšila po druhej svetovej vojne.

Po prehratej vojne stratil dovtedy dominantný nemecký Siemens práva na licencie, patentovú ochranu na výrobu systému A 29 v Československu. "Bola to ústredňa, ktorá sa využívala v Čechách aj na Slovensku. Tým pádom to mohol začať robiť ktokoľvek. Začalo sa to vyrábať v Čechách, lebo to tam už bolo rozbehnuté v Tesle Karlín. A tak sa začal vyrábať náš národný systém P 51. Bol to v podstate prevzatý systém od Siemensu", povedal doc. Martin Vaculík z Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Elektrotechnickej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline. A tak sa začal vo veľkom v Československu rozvíjať telekomunikačný priemysel. Koncernový podnik Tesla, ktorý vznikol v auguste 1946, zlúčil 16 samostatne dovtedy dobre fungujúcich závodov. V roku 1951 zriadili aj na Slovensku, v Liptovskom Hrádku jeho nový závod, v ktorom sa vyrábali telefónne prístroje s príslušenstvom. V roku 1953 vznikol Výskumný ústav Telekomunikácií, v tom istom roku sa ukončila úplná telefonizácia republiky, čím Československo získalo aj svetové uznanie. Poslednou obcou, ktorá sa pripojila v republike na telefónnu sieť bola východoslovenská dedina Krajná Bystrá pri Svidníku v roku 1953.

Československo bolo na tom dobre aj s telefónnymi ústredňami, v každom väčšom meste bolo niekoľko tzv. dekád. "Bola to ústredňa, ktorá mala kapacitu 10.000 prípojok, účastníkov. Na vidieku bola jedna menšia ústredňa, Bratislava mala 24 takýchto dekád a boli potom zosieťované dohromady", povedal doc. Vaculík. Po roku 1955 začala digitalizácia. "Začali sme prechádzať na digitálne systémy v rámci prenosu, nie v rámci ústrední. Najprv to išlo po kábloch, ale potom sme to začali dávať do optických vlákien. A zhruba od roku 1959 sme začali budovať automatickú telefónnu sieť. Prepojovací pracovníci zostali ešte na poštách alebo v podnikoch, vo verejnej sieti sa už tieto prvky nepoužívali. V rámci miestnej siete to bolo plne automatizované, len medzimestské siete boli bez ústrední, ktoré by robili tranzity. A tak medzinárodná a časť medzimestskej prevádzky išla stále cez manuálne spojovateľky", dodal M. Vaculík. Prvé automatické medzinárodné spojenie sa uskutočnilo 1. novembra 1969 s poľskou Varšavou. V roku 1973 sa nasadzovala prvá digitálna ústredňa v Čechách vo Vlašimi. Bol to experiment. Aj ďalšia novinka – prvá elektronická ústredňa AKE 13, čo bol vtedy systém tretej generácie, mal premiéru začiatkom 70. rokov. Namontovaný bol v medzinárodnej telefónnej ústredni v Prahe.

Na konci 6. päťročnice (1980) bolo v Československej socialistickej republike (ČSSR) 864 tisíc telefónnych staníc (v roku 1953 ich bolo 85 tisíc) a 1507 verejných telefónnych ústrední, z toho bolo 90 percent automatizovaných. Prvá mobilná rádiotelefónna sieť Nordic Mobile Telephone (NMT) bola spustená v roku 1991. Prvé mobilné telefóny boli veľké a drahé, preto nebol systém mobilnej komunikácie spočiatku rozšírený. Svoje miesto mali preto na telefónnom trhu verejné telefónne automaty, ktoré neustále zvyšovali komfort svojich služieb. Tie prvé sa objavili v polovici 50. rokov minulého storočia. "Boli vždy problémovým miestom spojov, pretože to je zraniteľné zariadenie. Potrebuje prenos tarifikačných impulzov z ústredne, aby vedel započítať peniaze, ale započítavanie impulzov sa dá oklamať – zmanipulovať. Aj karta sa dá oklamať, to je jedno z potenciálne rizikových miest", uviedol pre TASR doc. Vaculík zo Žilinskej univerzity. "Druhým problémom sú pokladničky, ktoré sú v automatoch. Bohužiaľ veľa ľudí si myslí, že je tam veľa peňazí a ten automat rozbije. V poslednej dobe sa to potom už oddeľovalo, automat zvlášť aj pokladnička, lebo automat je drahý", dodal. Aj keď sú dnes verejné telefónne automaty na ústupe, umieračik im úplne nehrozí. Vo svete prichádza k jeho retro návratu. "Automat by mal byť dnes multifunkčným terminálom, z ktorého môžem mať prístup na web a podobne, taká malá komunikačná jednotka, ktorá môže byť osadená napríklad aj v starej peknej búdke", myslí si doc. Martin Vaculík z Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Elektrotechnickej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline.

Už ste čítali?

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…

Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou,…

Málokto na Slovensku si môže povedať, že je jediný. A ešte k tomu…

V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých…

Už od malička jej podávali ruky ihly a látky. Svoj detský sen si splnila…