Dobré noviny
Drevorubač Jozef sa roky vyhýbal lekárom, vďaka manželke je dnes prvým Stredoeurópanom s umelým srdcom
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Drevorubač Jozef sa roky vyhýbal lekárom, vďaka manželke je dnes prvým Stredoeurópanom s umelým srdcom

Na archívnej snímke pacient Jozef Baláž po tlačovej konferencii po unikátnom operačnom zákroku implantovania umelého srdca z 1. novembra 2017, 21. novembra 2017 Bratislave.
Na archívnej snímke pacient Jozef Baláž po tlačovej konferencii po unikátnom operačnom zákroku implantovania umelého srdca z 1. novembra 2017, 21. novembra 2017 Bratislave. — Foto: TASR - Martin Baumann

Jozef Baláž je prvým Stredoeurópanom s umelým srdcom.

Bratislava 9. januára (TASR/Dobré noviny) – Jozef Baláž z Topoľčian pracoval celý život ako drevorubač. Drží si však prvenstvo, ktoré mu už nik nevezme - stal sa prvým pacientom v strednej Európe s umelým srdcom. Po dvoch mesiacoch od unikátnej operácie ho z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave konečne prepustili do domáceho liečenia. Domov si však okrem umelého srdca odnáša aj šesťkilogramový batoh.

V ňom sa nachádza takzvaný domáci pohon. Ba dokonca dva, pretože keby jeden prestal fungovať, musí ísť ten záložný. Pán Jozef batoh musí nosiť stále na chrbte a pravidelne dobíjať batériu. Vďaka nemu sa však mohol vrátiť domov k manželke a viesť takmer normálny život.

Manželku nepočúval

Pán Jozef ako drevoubač trávil veľa času v pohybe na čerstvom vzduchu. Pre portál Aktuality však priznal, že zdravie neraz odkladal na vedľajšiu koľaj a "choroby vždy nejako prechodil". Nepočúval ani manželku, ktorá ho neraz posielala k doktorovi.

Na archívnej snímke umelé srdce v Bratislave.
Na archívnej snímke umelé srdce v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Zlomový bod nastal vlani v januári, keď nedokázal prejsť ani pár krokov. Dostal zápal pľúc a následne mu lekári zistili aj zápal srdcového svalu. Nemocničný kardiostimulátor mu nestačil, a tak ho zaradili medzi čakateľov na transplantáciu. Jeho stav sa však nečakane zhoršil, a tak skončil na operačnom stole.

Tréning na prasiatkach

Implantáciu umelého srdca podstúpil 47-ročný muž 1. novembra 2017 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. NÚSCH, a. s., ako prvé pracovisko v regióne strednej Európy odštartovalo Program SynCardia TAH. "Operácia, ktorá trvala viac ako dve hodiny, bola úspešná a pacient sa veľmi rýchlo zotavoval. Príprava odborníkov sa začala v januári 2017 v Nemecku, kde sa zúčastnili na povinnom tréningu na prasiatkach. Slovenský pacient je 1741. pacientom s implantovaným TAH na svete," povedala hovorkyňa Dobroslava Krajačičová – Lauková. 

Na archívnej snímke vľavo primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Eva Goncalvesová a vpravo pacient Jozef Baláž po unikátnom operačnom zákroku implantovania umelého srdca z 1. novembra 2017 v Bratislave.
Na archívnej snímke vľavo primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Eva Goncalvesová a vpravo pacient Jozef Baláž po unikátnom operačnom zákroku implantovania umelého srdca z 1. novembra 2017 v Bratislave. Foto: TASR - Martin Baumann

Takýchto unikátnych operačných zákrokov s TAH srdcom sa ročne vykoná iba niekoľko desiatok. Pánovi Jozefovi totiž v hrudi bije umelé srdce za 120.000 eur. "Pobyt pacienta vychádza asi na 15.000 eur. Všetko hradí zdravotná poisťovňa," dodal generálny riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly. Domáce náklady sú však výrazne nižšie ako na nemocničnú liečbu.

Príbeh pána Jozefa sa však ešte ani zďaleka nekončí. Po prepustení do domácej liečby zostáva naďalej na čakacej listine na transplantáciu normálneho srdca. Umelé srdce, ktoré teraz má, je však iba jeho. Je totiž jednorazové, a tak ho dostať môže iba jeden pacient. Po transplantácii srdca od darcu ide to umelé naspäť do USA, aby tím odborníkov srdce po použití preskúmal, t. j. ako sa správalo v hrudi pacienta a vychytali sa jeho prípadné nedostatky.

Už ste čítali?