Rozmýšľal o odchode zo Slovenska, ale povedal si, že radšej rozveselí Slovákov. Založil obľúbené Fusakle a dnes ľuďom dáva prácu
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Rozmýšľal o odchode zo Slovenska, ale povedal si, že radšej rozveselí Slovákov. Založil obľúbené Fusakle a dnes ľuďom dáva prácu

Slovenské Fusakle sú ponožky, ktoré budete hrdo ukazovať na každej návšteve. A nikdy nedovolíte, aby sa vám jedna stratila v práčke. 

Zakladateľ Fusakiel Ján Anguš. — Foto: Koláž DN/Facebook/Ján Anguš, Instagram/Fusakle.sk

Bratislava 6. januára - Dostali ste aj vy tento rok na Vianoce pod stromček ponožky? Hoci si z toho možno mnohí robia žarty, ponožky sú jedným z tých najlepších a najpraktickejších darčekov, aké môžeme dostať. Ak ste si doteraz mysleli, že ponožky musia byť len nudné, jednofarebné, nezaujímavé a bez akéhokoľvek príbehu či posolstva, mýlili ste sa. Ponožky, ktoré budete nosiť s radosťou a hrdo ich budete na návšteve všetkým ukazovať, sú napríklad aj slovenské Fusakle.

Ján Anguš
Ján Anguš Foto: Archív Ján Anguš

Zakladateľ a majiteľ Fusaklí Ján Anguš pre Dobré noviny porozprával nielen o svojich Fusakliach, ale aj o tom, aké boli jeho podnikateľské začiatky. „Veľa som cestoval, mal som možnosť porovnať nastavenie ľudí vonku a u nás. Hrozne ma hnevalo, že tu sa nič nedá, všetko je zlé, na nič, no nikto nič neurobil. Do toho prišla utečenecká kríza, fašisti v zastupiteľstvách... no proste veľmi zlá atmosféra. A začal som rozmýšľať, či tu ostať alebo ísť niekam inam. No, ak by som len tak odišiel, bol by som ako ostatní,“ povedal o svojich začiatkoch. 

Ponožky si nosil z dovolenky ako suvenír

A prečo práve ponožky? „Povedal som si, že skúsim nejako Slovákov uvoľniť, rozveseliť, otvoriť im obzory a myslenie, možno inšpirovať. Ak to chcem dosiahnuť masovo, tak potrebujem niečo, čo je malé, dostupné, lacné, na čo najčastejšiu potrebu. A také boli napríklad ponožky, ktoré som si sám často nosil z ciest ako funkčný suvenír. Na Slovensku bol kedysi silný textilný priemysel, a preto som mohol nadviazať na niekdajšiu výrobu. Stačilo spojiť to dobré z minulosti s novým a moderným zo súčasnosti a vznikli z toho Fusakle. Napriek tomu, že najprv tomuto projektu verilo len málo ľudí, sme sa proste nevzdali. Ponaučenie pre vás, keď máte presvedčenie, vieru a trpezlivosť, výsledok sa dostaví,“ vyjadril sa Ján Anguš.

Foto: Archív Ján Anguš

Muži mali z Fusakiel strach

Fusakle nie sú len tak obyčajné ponožky. Dokazuje to aj fakt, že sa im darí práve pre ich výnimočnosť. Ich zakladateľ priznáva, že na začiatku sa ich najmä muži obávali. Mysleli si o nich, že sú príliš farebné, nápadné, nevedeli si predstaviť, že by ich mali nosiť v bežné dni napríklad aj do práce. Potom ich však dostali ako darček od manželky, kamarátky, sestry, obliekli si ich a zrazu boli prekvapení nielen tým, aké sú príjemné, ale aké pozitívne reakcie mali na „obyčajné ponožky“ od okolia. „Neskôr začali sami za nami chodiť a pýtať odvážnejšie kombinácie a vzory. Zrazu zistili, že nie je nič na tom, keď sa trochu uvoľníme, skúsime niečo iné a nové. A presne o to nám ide,“ povedal „otec“ Fusakiel.

Foto: Instagram/Fusakle.sk

Jedna Fusakla prejde rukami ľudí až 35-krát

Hoci samotnú Fusaklu upletie stroj, kým je ponožka finálna, nasleduje ešte veľa úkonov a klasickej ručnej práce. Zo stroja vyjde len polotovar, ktorý treba skontrolovať, prestrihať nitky z vnútornej strany, zošiť špičku, vyžehliť, poskladať, popárovať, pridať na ne etikety... Od výroby prejde ponožka ľudskými rukami približne 35-krát. 

Materiály Fusaklí sú rôzne podľa toho, o aký druh ponožky ide. „Používame najviac bavlnu pričom pomer bavlny je tiež rôzny podľa účelu ponožky. Ale mylne si ľudia myslia, že čím viac percent bavlny, tým lepšie. Áno, ale je to aj o nejakom správnom pomere k iným materiálom, ktoré práve môžu zabezpečiť dýchateľnosť nohy. Pre oblekáčov používame výhradne bambus, pre športovcov funkčné vlákna, v zime vlnu,“ ozrejmil Ján Anguš.

Fusakle s motívom bratislavského kamzíka.
Fusakle s motívom bratislavského kamzíka. Foto: Instagram/Fusakle.sk

Fusakle chceli dať Slovákom prácu a príležitosť

Práve preto je domovom Fusaklí Banská Štiavnica, časť kolekcie sa vyrába pod Tatrami, niečo zasa na západnom Slovensku a aktuálne Fusakle skúšajú nové výrobné priestory aj v iných častiach Slovenska. Výrobu, aj keď je o niečo drahšia, chcú určite ponechať doma na Slovensku. „Aj to bol cieľ Fusakiel, dať ľuďom robotu a príležitosť. Napriek tomu však narážame na problém obsadiť pracovné miesta vo výrobe. Keď odídu starí majstri do dôchodku, asi budeme mať problém. Preto chceme začať spolupracovať so školami, no textilné a odevné sú takmer všetky zlikvidované.“  

Foto: Instagram/Fusakle.sk

Aj na Slovensku sa dá uspieť

Slovenské Fusakle sú dôkazom toho, že aj „obyčajné ponožky“ vedia pomáhať a to výrazne. „To, čo nám ľudia dávajú, sa snažíme vracať späť prostredníctvom rôznych spoluprác,“ ozrejmil Ján Anguš, ktorý tvrdí, že Fusakle vyhľadávajú spoluprácu najmä so školami a chcú mladých ľudí reálne pripraviť na to, čo ich čaká po škole. 

Nie sú to však len mladí, na ktorých sa vzťahuje dobročinnosť Fusakiel. Ponožky Jána Anguša pomáhajú aj neziskovým organizáciám, ako je napríklad detský hospic Plamienok či únia nevidiacich Biela pastelka. „Podporujeme aj deti v detských táboroch a rôzne záujmové skupiny, ktoré sa venujú mládeži a robia veci preto, aby deti len nesedeli na zadku pri počítači.“

Foto: Instagram/Fusakle.sk

Ako hovorí aj Ján Anguš, najťažšie je vždy začať: „Veľa ľudí na Slovensku si myslí, že to nedokáže. No my chceme práve aj týmto projektom dokázať, že sa to dá. Len treba byť pripravený na nejakú dobu obetovať svoje pohodlie, čas a trpezlivosť. Krok po kroku sa budú ukazovať prvé malé úspechy a to je tá cesta vpred. A keď príde neúspech, nevadí, netreba sa nechať odradiť. To k tomu patrí. Všetko sa dá vyriešiť. A kto nič nerobí, nič nepokazí. Takže držíme palce!

A ako dlho také Fusakle vlastne vydržia?

Ja mám stále ešte úplne prvé Fusakle, ktoré sme vyrobili. Takže pomerne dlho,“ zhrnul Ján Anguš. 

Už ste čítali?

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…