Hovorí sa im aj slovenskí Rómeo a Júlia: Ako to bolo naozaj medzi Marínou a Sládkovičom?

Banská Štiavnica 8. decembra - 8. decembra slávi meniny Marína. Tá najznámejšia slovenská Marína prežila vo svojom živote lásku, o ktorej sa dnes dokonca učíme na základnej škole. A to najmä preto, že ľúbostná báseň Marína od jej lásky z mladosti Andreja Sládkoviča je nielen výnimočným umeleckým dielom a tým najkrajším vyznaním lásky, akého sa žena môže dočkať, ale okrem toho je to aj oficiálne najdlhšia ľúbostná báseň na svete. 

Báseň Marína napísal v roku 1846 Andrej Sládkovič  svojej osudovej láske Maríne. Marína má 2 900 veršov a je oficiálne uznaná ako Najdlhšia ľúbostná báseň na svete. „Veľmi sa tešíme, že sa nám ju v apríli 2017 podarilo zapísať ako svetový rekord v najväčšej organizácii na certifikáciu svetových rekordov - World Record Academy,“ povedala pre Dobré noviny Katarína Javorská z neziskovej organizácie Marína a Sládkovič. Hlavnou témou básne Marína je nielen láska Andreja Sládkoviča k jeho Maríne, ale aj láska ku krásnemu Slovensku a láska k životu vo všeobecnosti. Spomeniete si ešte na jej najznámejšiu časť? 

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: 
nemožno mi ťa neľúbiť! 

Ako to naozaj bolo s Marínou a Sládkovičom

Andrej Sládkovič sa narodil ako Andrej Braxatoris v  roku 1820 v obci Krupina. Študoval na evanjelickom lýceu v Štiavnici. Pochádzal z chudobnej rodiny, takže štúdium musel viackrát prerušiť, aby si naň zarobil. Trvalo mu 8 rokov, kým školu dokončil. Práve v roku 1839 mu priateľ odporučil miesto učiteľa v jednej z najmajetnejších rodín v Banskej Štiavnici, v rodine Pischlových. 

Rodina Pischlových patrila k bohatšej vrstve. Marínin otec bol garbiarskym majstrom, vlastnil výčap, bol spolumajiteľom baní a viacerých nehnuteľností. Priepasť medzi Andrejom a Marínou tak v otázke peňazí a pôvodu snáď ani nemohla byť väčšia. To však mladým ľuďom nebránilo v tom, aby si jeden druhému padli do oka. 

Marínina rodina však vzťahu s chudobným Sládkovičom nepriala. Zaľúbený pár si ale aj napriek tomu vymenil prstene, ktoré ich mali spájať aj vtedy, keď si neboli poblíž. Andrej následne odišiel študovať do Bratislavy a neskôr do Nemecka a Marína zostala doma v Banskej Štiavnici. Korešpondencia pokračovala, až kým Sládkovič v jeden deň neobdržal list od jeho milovanej, v ktorom sa dozvedel, že Marínu núti rodina k sobášu s bohatým pernikárom. Vzdialený stovky kilometrov sa chlapsky odhodlal k tomu, čo sa mu pravdepodobne nerobilo ľahko. Maríne napísal, že ak si myslí, že bude šťastná, on jej nebude stáť v ceste. Ak však vyčká, bude jej verný. 

Marínina rodina však trvala na svojom, a tak si v roku 1845 Marína zobrala za muža bohatého Juraja Gerzsö. V deň sobášu mala 25 rokov, čo bolo na dané obdobie pomerne dosť. Môže to nasvedčovať aj tomu, že Marína predsa len na svojho Sládkoviča čakala najdlhšie, ako mohla. 

Nenaplnená láska žije aj dnes

Hoci sa láska Maríny a Sládkoviča nenaplnila, jej posolstvo žije dodnes. Vzkriesili ho aj samotní Marínini rodáci. V Banskej Štiavnici totiž vzniká nové Epicentrum lásky. Epicentrum Lásky je zážitková expozícia venovaná najdlhšej ľúbostnej básni na svete. Nachádza sa v Banskej Štiavnici v Dome Maríny. Práve tu, takmer celý život žila Marína, ktorej je báseň venovaná. 

„Množstvo ľudí navštevuje taliansku Veronu kvôli vymyslenému príbehu Rómea a Júlie. Slovenský príbeh Maríny a Sládkoviča je na rozdiel od ich skutočným príbehom lásky. Myslíme si, že tým, čím je dnes balkón Júlie vo Verone, môže byť už onedlho Dom Maríny v Banskej Štiavnici. Nové pútnické miesto pre zaľúbencov z celého sveta. Veríme, že projekt Epicentra Lásky v Dome Maríny tak pomôže cestovnému ruchu v Banskej Štiavnici.“ vyjadril sa zakladateľ Epicentra lásky Ján Majsniar.  

Uchovajte vašu lásky navždy aj vy

Srdcom Epicentra Lásky a hlavnou atrakciou je unikátny Archív Lások. Ten je vytvorený z 2 900 veršov rukopisu básne Marína. V týchto veršoch je pre návštevníkov pripravených takmer 100-tisíc Schránok Lásky. Každá Schránka Lásky reprezentuje jedno písmenko, znak alebo medzeru Najdlhšej ľúbostnej básne na svete. Archív Lások je pripravený navždy uschovať a ochrániť viac než 100-tisíc príbehov lásky. Keď sa naplní, bude to miesto s najväčšou koncentráciou lásky na svete - Epicentrum Lásky.

Verše básne Marína sú plné lásky a nehy, ale i smútku z toho, že láska Maríny a Sládkoviča ostala nakoniec osudovo nenaplnená. Návštevníci Epicentra Lásky budú môcť naplniť nenaplnenú lásku Maríny a Sládkoviča svojimi príbehmi lásky. Ich láska tak ostane uschovaná navždy v Najdlhšej ľúbostnej básni na svete. Epicentrum lásky otvára dvere Maríninho domu už v sobotu 16. decembra.