BODNÁRIK: Vieme ukázať svetu to, čo nás robí výnimočnými
TASR
TASR

BODNÁRIK: Vieme ukázať svetu to, čo nás robí výnimočnými

Viachlasný spev môžu spievať minimálne traja interpreti, ale na Horehroní sú aj zoskupenia, kde je 40 spevákov.

Ilustračné foto — Foto: TASR/Branislav Račko

Pohorelá 7. decembra (TASR) - Pocit hrdosti, pri ktorej vyhŕkla aj nejaká tá slza, sa zmocnil iniciátora projektu nominácie Horehronského viachlasného spevu na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO Jaroslava Bodnárika, keď sa dozvedel, že tento osobitý prejav nášho ľudu so svojou nomináciou v Južnej Kórei aj uspel.

"Je to nielen pre mňa, ale pre všetkých ľudí, ktorí sa na projekte podieľali, veľkým zadosťučinením. Pre Horehroncov, ale aj ostatných obyvateľov našej krajiny je to dôkaz, že sme skutočne originálni a vieme ukázať svetu to, čo nás robí výnimočnými," povedal TASR.

Aj keď je viachlasný spev ako tradičný prejav prítomný vo viacerých regiónoch Slovenska, podľa Bodnárika je práve spev skupín z Horehronia spomedzi všetkých najoriginálnejší. "Typický je svojou energiou, počuť ho do diaľky. Nielen speváci či folkloristi, ale aj obyčajní ľudia pri jeho prezentácii poznajú, kto ho interpretuje a odkiaľ pochádza," priblížil.

Viachlasný spev môžu spievať minimálne traja interpreti, ale na Horehroní sú aj zoskupenia, kde je 40 spevákov. Repertoár podľa Bodnárika tvoria pesničky zo života, ktoré voľakedy spievali muži aj ženy pri kosení tráv, v hore pri rúbaní dreva alebo vo sviatočné dni.

Bodnárik, ktorý je v bežnom živote projektový manažér knižného vydavateľstva, zbieral podklady pre nomináciu v jednotlivých obciach Horehronia tri roky. Verí, že zápis na zoznam UNESCO ešte viac zviditeľní tento druh ľudového umenia, a to nielen doma, ale i v zahraničí.

Ľudový viachlasný spev patrí už stáročia k najvýraznejším a najtrvácnejším živým prejavom tradičnej ľudovej kultúry na Horehroní. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných, kde sú si navzájom najbližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou.

Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo dosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu.

Horehronský viachlasný spev bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Vo štvrtok o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na juhokórejskom ostrove Čedžu na svojom 12. zasadnutí.

Už ste čítali?

Vianočné ozdoby, ktoré prežili aj socializmus. Pozrite, ako…

Niektoré z týchto vianočných ozdôb možno ešte visia na stromčeku…

Vedci zistili, že babička zohráva v živote dieťaťa výnimočnú…

Úlohu starých mám nikdy neradno podceňovať. Vedci zistili, že niekedy…

Pred 40 rokmi ušiel pred komunistami do hôr a na Chate pod Rysmi…

Chatár Viktor sa pred desaťročiami stal kráľom jednej z najkrajších…

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…