Ľudo Zelienka mal dar rozdávať smiech a dobrú náladu

Zvolen/Bratislava 5. decembra (TASR) - Spisovateľ, prekladateľ a publicista Ľudo Zelienka, známy ako ujo z Detvy, patril v 50. až 70. rokoch minulého storočia medzi najuznávanejších slovenských ľudových rozprávačov. V utorok 5. decembra uplynie 100 rokov od jeho narodenia.

Ujo z Detvy, používajúci aj pseudonymy Akela, Detvan, Hron či Ľudovít Radimovský, svojím rozprávaním mnohokrát pošteklil bránice stovkám poslucháčov. Jeho láskou na celý život bolo stredné Slovensko, o čom presviedčal v každom svojom vystúpení aj v napísanom texte s príslovečným humorom.

Ľudo Zelienka sa narodil 5. decembra 1917 vo Zvolene. Vzdelanie nadobudol na gymnáziu v rodisku a na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici. Po externom štúdiu etnografie bol v roku 1968 promovaný na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako učiteľ pôsobil v Zolnej a v Budči. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania (SNP). Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Bratislave a od roku 1950 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve ako propagačný redaktor a neskôr šéfredaktor oddelenia časopisov.

Nadanie pre tvorbu krátkych literárnych žánrov, čŕt, fejtónov a poviedok prejavil už ako stredoškolský študent. Jeho pokusy sa dostali na stránky časopisov a novín, i do rozhlasového vysielania. Knižne debutoval v roku 1950 divadelnou hrou pre deti Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa. Už v prvých prácach Ľuda Zelienku sa odrazil jeho záujem o ľudovú slovesnosť, čo podporil zbieraním anekdot a rôznych historiek. Využil ich najmä pri písaní scenárov k humorným programom, v ktorých ako Ujo z Detvy "rozdával smiech plnými hrsťami".

Tvorba pre deti zohrávala významnú úlohu v živote Ľuda Zelienku. Išlo predovšetkým o bábkové a divadelné scénky, dramatizácie klasických a ľudových rozprávok pre potreby detských divadelných súborov, ale aj spevníky pre mladých skautov a iné mládežnícke skupiny. Bol autorom hry Figliari spod Poľany (inscenácia 1951, knižne 1952), podľa ktorej napísal libreto pre prvú detskú operu Rozprávka pri praslici (1954). Z jeho pera vzišla tiež veselohra Živý kútik (1951) a bábková hra Tragédia prvých letcov (1959).

Do všeobecnej známosti sa Zelienka dostal najmä vďaka svojim humoristickým, anekdotickým poviedkam, ktoré sú literárnym dopracovaním jeho estrádnych vystúpení ľudového rozprávača. Ide o knihy Detvianska nátura (1962), Poľovnícke smiechoty (1972), Rybárske smiechoty (1974) a Športové smiechoty (1978). Spisovateľ sa pokúsil aj o kriminálnu hru Vo vyšetrovacej väzbe, bol autorom veselohry so spevmi a tancami Žinčica kontra infarkt (1975) či populárneho 5-dielneho televízneho seriálu Chválenkári (1969). Svoje rozprávačské umenie využil aj pri tvorbe kabaretov. Okrem toto zostavil zborníky satirických próz zo sovietskej a maďarskej tvorby.

Spisovateľ a humorista Ľudo Zelienka zomrel 8. augusta 1977 v Bratislave vo veku 59 rokov.