Dobré noviny
Indické médiá sú očarené slovenskou fujarou! Jej magický zvuk ich načisto opantal
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Indické médiá sú očarené slovenskou fujarou! Jej magický zvuk ich načisto opantal

Ilustračná foto
Ilustračná foto — Foto: TASR - Martin Kubeš

Chválospev a slová plné úžasu. Silný dojem a zážitok z jedného z našich najtradičnejších hudobných nástrojov opísal indický spisovateľ a skladateľ v jednom.

NAÍ DILLÍ 28. novembra - Každý pravý Slovák sa aspoň raz za život stretol so zvukom fujary. Jej krásu a čaro neobdivujeme len v našich končinách. Tento nástroj nadchol aj indického spisovateľa a skladateľa, ktorý mu venoval krásne slová pre indický portál Thehindu.com. Podľa neho je totiž zvuk fujary podmanivý a hudba je hotovou terapiou pre dušu.

Možno to znie prehnane, no tohto muža naozaj náš slovenský národný nástroj ohúril. Svojim nadšením len potvrdzuje, prečo je fujara od roku 2005 zapísaná v zozname vzácneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Na píšťalách je niečo, čo uchvacuje našu dušu,“ priznal spisovateľ. „Medzi významné svetové píšťale sa zaraďuje aj jemná fujara. Slovenský národný nástroj,“ pokračuje.

Fujara je pôvodne pastierska píšťala, ktorej sladké tóny rezonujú jednoduchosťou, túžbou a pocitom oslobodenia. Pri počúvaní tónov si poslucháč uvedomí aká je v jednoduchosti krása, najmä v kontraste so zložitými zvukmi nástrojov z rôznych zemí.

Foto: TASR/Erika Ďurcová

Indická píšťala 

Melódia, ktorá vychádza z fujary sa veľmi podobá na severnú a južnú indickú ľudovú melódiu. Určite by teda bolo veľmi zaujímave vypočuť a porovnať juhoindickú píšťalu Venu, ktorej zvuk vraj pripomína našu fujaru. „Keď sa započúvate do slovenského nástroja, obalí vás bohatá a zároveň mäkká kaskáda tónov, ktoré prechádzajú do vysokej škály. Rozpätie fujary je široké. Obsiahne takmer dva a pol oktávy,“ píše sa na portáli Thehindu.com.

Okrem úžasného zvuku opísal spisovateľ aj podobu nástroja. Slovenský hudobný poklad, ako fujaru nazval, je vysoký približne dva metre, drží sa vertikálne a muzikant pri hre musí stáť. „Zvyčajne býva naladený v A, G alebo F tónine. Má dri dierky v spodnej časti a zvuk vytvára vzduch, ktorý hudobník fúka do nástroja v hornej časti,“ toto azda pozná každý Slovák. Mnohí vedia a sú presvedčení, že akýkoľvek hudobný nástroj, samozrejme, aj fujara, majú svoju silu a hĺbku. Fujara je obzvlášť našim jedinečným kultúrnym artefaktom a je zdobená pôvodnými motívmi. Jednoznačne máme byť načo hrdí. 

Už ste čítali?