Zdenka sa do Toskánska presťahovala len čo videla jeho fotky v novinách. Kto ich uvidí, bude to chcieť urobiť tiež
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Zdenka sa do Toskánska presťahovala len čo videla jeho fotky v novinách. Kto ich uvidí, bude to chcieť urobiť tiež

Toskánsko si každý okamžite zamiluje. Ak sa vám to ešte nestalo, Zdenka vás o tom presvedčí.

Romantické Toskánsko Zdenku načisto očarilo. — Foto: Koláž DN/Instagram/Si_toskansko

BRATISLAVA/FLORENCIA 25. novembra - Romantické výhľady, nádherné kamenné usadlosti, na ktoré akoby zabudol svet, víno, talianska kuchyňa, ospalé západy slnka a mestá dýchajúce ohurujúcou históriou. Také je Toskánsko, ktoré učarovalo už mnohým. Jednou z nich je aj Zdenka Jakešová, ktorá sa do Toskánska zamilovala v časopise a rozhodla sa okúsiť si život v ňom na vlastnú päsť. Dnes v Toskánsku žije a vlastní zážitkovú cestovnú agentúru, prostredníctvom ktorej ponúka autentické Toskánsko svojim klientom. 

Zdenka pre Dobré noviny porozprávala nielen to, ako sa do Toskánska dostala a akí sú Taliani, ale tiež o tom, čo (aj nepekné) stretne ľudí, ktorí sa rozhodnú plniť si svoj sen v zahraničí. 

Na úvod taká obligátna otázka, prečo ste sa vlastne rozhodli opustiť Slovensko, kde vznikol nápad, že by ste to možno rada skúsili za hranicami? Bolo cestovanie vždy vo vašej krvi alebo prišiel nejaký zlomový moment, kedy ste si povedali, že to chcete skúsiť? 

Už od puberty ma fascinovalo cestovanie, objavovanie nových miest a kultúr, lokálna gastronómia, či zvyky, sledovanie odlišností v spôsobe života tej či onej krajiny. Počas vysokoškolských štúdií, i po ich skončení, som vyše 5 rokov pracovala na rozličných pozíciách v 4* wellness hoteli, kde som nadobudla neoceniteľné praktické skúsenosti v hotelierstve a cestovnom ruchu, za ktoré som veľmi vďačná. Práca s ľuďmi ma veľmi bavila, postupne som však začala mať pocit, že toto miesto mi už nemá čo ponúknuť, že neviem ďalej napredovať a každé ráno vstávam do práce s väčšou a väčšou nevôľou. Práve v hoteli som sa zoznámila so svojím vtedajším priateľom, ktorý bol vášnivým cestovateľom a odvtedy sa môj život začal uberať dobrodružným smerom. Precestovali sme spolu kus sveta, dlhší čas sme žili v Thajsku, v Londýne či v slnečnom Miami.  

Foto: Archív ZJ

Ako ste sa nakoniec ocitli v Toskánsku? Čím vás zaujal práve tento kus talianskej zeme?  

Bude to znieť zvláštne, ale hlavným impulzom bol článok v časopise, ktorý mi poslala mamina zo Slovenska do Ameriky, kde som v tom čase žila, ktorý opisoval Toskánsko tak idylicky a romanticky, že som sa do toho kúska zeme okamžite zamilovala. Zo dňa na deň som sa vybrala do Toskánska a ostala tu žiť. Práve na prvej toskánskej dovolenke mi v hlave skrsla myšlienka, že by som chcela všetku tú krásu a pokoj, tie neskutočné farby a vône, gurmánske špeciality, taliansku dobrosrdečnosť a všetko ostatné sprostredkovať aj iným. 

V čom sa Toskánci líšia od iných Talianov? Sú niečím špecifickí? 

Ak by som tak dobre poznala aj typické črty Talianov z iných oblastí, vedela by som zodpovedať túto otázku. Jedno som sa naučila. Taliani (všeobecne) nemajú radi tlaky a stres (ani ten zdravý pracovný), a ak od nich očakávate dodržiavanie termínov, treba tlačiť veľmi nenápadne a s úsmevom na perách. Keďže sú temperamentní, vedia sa veľmi rýchlo vytočiť či dokonca uraziť a taký urazený Talian, to sa rovná malej katastrofe. Na druhej strane ľudia, s ktorými spolupracujem, sú veľmi láskaví, dokážu si priznať chybu a odčiniť ju, dokonca sú na talianske pomery aj dosť flexibilní a rýchli, čomu sa veľmi teším. K dobrým vzťahom stačí byť prirodzený, láskavý, občas im poštekliť ego pochvalou a pracovať spoločne na rovnakom cieli, aby boli naši hostia spokojní.

Foto: Facebook/SiToskansko

Prezentujete sa, že ponúkate zážitkové pobyty, aké zážitky teda viete poskytnúť vašim klientom? Čím je vaša zážitková agentúra „Sí, Italy“ výnimočná? 

Klasická cestovná kancelária častokrát ponúka široké spektrum destinácií, jej zamestnanci sedia v niektorom zo slovenských miest za počítačom a netušia, ako to v tej ktorej destinácii skutočne funguje. Keďže my so snúbencom v Toskánsku žijeme, milujeme ho, zažívame ho každý deň na vlastnej koži, cestujeme, ochutnávame, spoznávame, vytvárame si nové vzťahy s domácimi a „Sí, Italy“ orientujeme len na túto oblasť, vieme našim cestovateľom ponúknuť naozaj autentické tipy na miesta a zážitky. 

S hosťami si už v emailovej komunikácii vytvárame príjemné kamarátske vzťahy, snažíme sa pochopiť ich požiadavky a predstavy. S každým hosťom sa snažím stretnúť na kávičke, pri návšteve vinárstva či len tak na usadlosti, v ktorej sú ubytovaní, a vtedy vycítim, po čom ich srdce piští. Niekomu stačí božský kľud s krásnymi výhľadmi a fľašou dobrého vínka z neďalekej pivnice, iný si ulietava na fajnových reštauráciách, niekoho zaujímajú malé farmičky a iný zase túži spoznávať skryté kamenné dedinky a typický spomalený život v nich.

Foto: Instagram/Si_toskansko

Pre koho je dovolenka v Toskánsku ideálna? Vyprofiloval sa vám časom už nejaký váš „typický klient“?

Musím sa pochváliť a odklopať, naši hostia sú fantastickí! Cestujú sem ľudia, ktorí sú zväčša rovnako naladení, robia im radosť podobné pôžitky a sú naozaj veľmi milí. Stretnutia s nimi sú pre mňa vždy veľmi príjemné. A keďže sa prezentujeme určitým spôsobom, keďže majú na nás častokrát info od svojich známych, ktorí s nami už cestujú, nechajú sa rozmaznávať, aby si oni naplno užili svoje dovolenkové dni. To znamená, že nechcú nič riešiť a naplno sa nám odovzdajú do rúk. Snažíme sa, aby komunikácia s nami bola rýchla a jasná, aby sme im čo najviac poradili, zostavili im tipy na zážitky a výlety podľa ich predstáv, rezervovali stôl v reštaurácii, či pomohli, keď majú ťažkosti. Rada by som takúto dovolenku zažila už aj ja.

Foto: Instagram/Si_toskansko

Toskánska kuchyňa je troška iná ako klasická talianska. Predsa len, Taliansko to nie je iba pizza a špagety. Na aké výnimočné gastronomické zážitky sa teda môžu tešiť návštevnici? 

Nepoznám síce všetky talianske regióny tak ako Toskánsko, ale mám pocit, že tak ako má sever vplyv nemecky hovoriacich krajín a juh sa už blíži k Afrike, tak sú Toskánci, ukotvení v srdci talianskej „čižmy“, takí naozaj taliansky. Podľa mňa je aj tunajšia kuchyňa jednou z najpestrofarebnejších a najpoctivejších zo všetkých regiónov. V pohorí Garfagnana sa podávajú huby, gaštany a výborná slaninka lardo, na pobreží je to najmä o čerstvých rybách a morských plodoch, a u nás v oblasti Chianti vonia hľuzovka, aromatické divinové či králičie ragú, domáce cestoviny s dubákmi, výborné pecorino syry, kvalitné salámy, krásne ugrilovaný steak bistecca fiorentina a všaderastúci rozmarín.

Foto: Instagram/Si_toskansko

Je nejaké toskánske jedlo, ktoré si asi nikdy neobľúbite? 

Hm hm, neviem o žiadnom. Som veľký jedlík, niektoré jedlá mám radšej, iné oveľa menej...ako napríklad typický pokrm Florencie „trippa“ či „lampredotto“, čo sú držky a niečo obdobného.

Návštevník vašich profilov na Instagrame či Facebooku môže často len „slintať“ nad niektorými vašimi fotkami jedla. Čo vy a varenie? 

Varím veľmi rada a myslím si, že aj fajn, len ma mrzí, že tá moja fantázia vo varení je dosť obmedzená. Preto sa vždy inšpirujem všade naokolo a predovšetkým odkukávam od môjho snúbenca, ktorý je fenomenálny kuchár.

Vaším partnerom je známy slovenský kuchár Martin Záhumenský. Delíte si varenie, napríklad, že v jednu nedeľu vy a v druhú on, alebo máte toho vysneného partnera, ktorý vám rád navarí skvelé jedlo? 

Zo začiatku som mala obrovský stres z varenia pre neho, napriek tomu, že mi nedal najmenší dôvod sa tak cítiť. Ale postupne sa to zlepšilo a už varím bežne aj ja, a to rada a bez stresu. Ja mám, samozrejme, najradšej, keď varí Maťko, pretože je pre mňa najlepším kuchárom na svete. A nielen preto, že má úžasný cit a fantáziu kombinovať chute, kombinácie a techniky prípravy jedla, ale dokáže skutočne z ničoho spraviť malý gurmánsky zázrak. Za rok života s ním som pribrala presne 10 kíl, čo vám poviem.

Zdenkiným partnerom je známy kuchár Martin Záhumenský. (vpravo)
Zdenkiným partnerom je známy kuchár Martin Záhumenský. (vpravo) Foto: Instagram/Si_toskansko

Uvažujete niekedy nad tým, že sa vrátite na Slovensko, prípadne, že to skúsite ešte v inej krajine alebo je pre vás už Toskánsko domovom? 

Zatiaľ si Toskánsko predstavujem ako našu destináciu do konca života, ale viete ako to je, „človek mieni, pánboh mení“, takže takéto veľké plány už neriešim. Ale v Toskánsku mám pocit domova, čo je pre mňa na život veľmi dôležité.

Je niečo, čo by ste odkázali ľuďom, ktorí tiež uvažujú, že si splnia svoj sen v inej krajine? Na čo sa majú pripraviť? Čo (aj nepríjemné) ich podľa vás určite stretne na ich ceste? 

S bývalým priateľom sme najprv skúšali splniť jeho americký sen, žiť tam, podnikať. Zbalili sme si kufre, odleteli na Floridu. Boli vzdialení tisíce kilometrov od domova, rodiny, v úplne odlišnej kultúre. A aj keď sme sa vyše roka snažili, mali tam zázemie československých emigrantov, dokonca podnikali v oblasti služieb, komplikovaná byrokracia a americký postoj voči udeľovaniu víz to sfúkli. Takže občas ani tak nezávisí na vašom nasadení, osud to zariadi inak a asi je to tým, že má pre vás pripravené niečo iné, niečo lepšie. Ale dôležitá je odvaha, odvaha niečo zmeniť, odvaha aspoň skúsiť naplniť svoje sny.

Foto: Instagram/Si_toskansko

Najmä vo vašich začiatkoch, nemali ste nikdy chuť (napr. po nejakom menšom neúspechu) zbaliť kufre, nechať všetko tak a vrátiť sa na Slovensko? 

Nechcem klamať, ale mám pocit, že toto neprišlo ani raz. Toskánsko si ma opantalo natoľko, že som pri nejakých menej ideálnych okolnostiach zabojovala ešte viac, aby som sa tu cítila lepšie, aby sa mi tu lepšie žilo a aby som tu budovala niečo na celý život, nielen na pár rokov.

Foto: Instagram/Si_toskansko

Ako si vy predstavujete vašu vysnenú, ideálnu dovolenku? 

Tohto roku sme sa na poriadnu dovolenku nedostali, cestovali sme viackrát na krátky čas, ale vždy to boli aktívne gurmánske potulky, z ktorých sa človek síce vráti plný zážitkov (a brucha), ale unavený ako po mesačnej šichte v bani. Ideálnu dovolenku si pri našom rušnom živote predstavujem veľmi jednoducho: byť na krásnom mieste, mať možnosť čo najviac vypnúť a užívať si oddychu, spoznávať nové miesta a ochutnávať kuchyňu domácich. A ak by som mala na tom mieste niekoho ako moje Sí,Italy, bola by som najviac spokojná.

Foto: Instagram/Si_toskansko

A posledná zákerná otázka: Radšej pizza alebo bryndzové halušky?  

Na Slovensku ma to vždy ťahá k domáckej slovenskej kuchyni a naopak. Takže bryndzové halušky na Slovensku a dobrá pizza tu v Taliansku.

Už ste čítali?

Vianočné ozdoby, ktoré prežili aj socializmus. Pozrite, ako…

Niektoré z týchto vianočných ozdôb možno ešte visia na stromčeku…

Vedci zistili, že babička zohráva v živote dieťaťa výnimočnú…

Úlohu starých mám nikdy neradno podceňovať. Vedci zistili, že niekedy…

Pred 40 rokmi ušiel pred komunistami do hôr a na Chate pod Rysmi…

Chatár Viktor sa pred desaťročiami stal kráľom jednej z najkrajších…

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…