Dobré noviny
Vedci zistili, že babička zohráva v živote dieťaťa výnimočnú úlohu. Je dokonca dôležitejšia ako otec
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Vedci zistili, že babička zohráva v živote dieťaťa výnimočnú úlohu. Je dokonca dôležitejšia ako otec

Úlohu starých mám nikdy neradno podceňovať. Vedci zistili, že niekedy môže byť dokonca dôležitejšia aj ako otec.

Babička je niekto, na koho má asi každé dieťa len milé spomienky. Babička nám vždy do rúk vtlačila koláčik, keď sa rodičia nepozerali, vždy nás pochválila už len za to, že sme si správne nasadili topánku a vždy nás rozmaznávala a chválila. Význam prítomnosti babičky v živote jej vnúčat asi nikto nikdy nepodceňoval, avšak štúdia, na ktorej sa podieľala skupina antropológov, sociológov aj biológov, dokazuje, že jej prítomnosť je ešte oveľa dôležitejšia, ako sme si doteraz mysleli. Konkrétne však prítomnosť babičky z maminej strany

Ak v dome žila babička z maminej strany, chlapci mali lepšiu šancu prežiť

Doktorka Cheryl Jamisonová, antropologička z Indiana University v Bloomingtone, skúmala populáciu v jednej malej dedine v strednom Japonsku. Zamerala sa na zápisy z matriky z rokov 1671 až 1871. V tomto období až 27,5 % detí zomieralo predtým, ako dovŕšilo vek 16 rokov. Zaujímavým zistením bolo, že ak sa v domácnosti, kde žila mladá rodina s dieťaťom, nachádzala aj babička z matkinej strany, chlapci mali až o polovicu menšiu úmrtnosť ako v domácnostiach, kde sa babička nenachádzala. Výskum ukázal dokonca aj to, že ak v domácnosti žila babička z otcovej strany, úmrtnosť chlapcov bola až o 62 % vyššia ako pri chlapcoch, ktorí žili bez babičky v zdieľanej domácnosti. Zaujímavé je, že pri dievčatách sa žiadna výrazná odchýlka nevyskytla.

Foto: Pexels

Zaujímavým je takisto aj fakt, že to, či bol nažive otec alebo nie, nehralo žiadnu úlohu. Ak zomrela stará mama, okamžite sa to ukázalo aj vo výskume, ak však zomrel otec, nič sa nezmenilo.

Najobľúbenejší starý rodič je babička z maminej strany

Rozkol medzi babičkami z otcovej a matkinej strany však trvá až dodnes. Doktor Harald A. Euler, profesor psychológie na univerzite v Kasseli v Nemecku, sa rozprával s viac ako 2000 Nemcami o ich starých rodičoch. Následne analyzoval odpovede 700 ľudí, ktorí mali do veku 7 rokov všetkých štyroch starých rodičov. Zistil, že až polovica respondentov uviedla babičku z matkinej strany ako ich obľúbeného starého rodiča, pričom len 14 % uviedlo babičku z otcovej strany. 

Podľa doktora Martina Kohliho z univerzity v Berlíne je to však celkom prirodzené. „Je celkom normálne, že sa žena obráti na človeka, ktorého pozná najlepšie, aby jej pomohol s vlastnými deťmi. Je oveľa pravdepodobnejšie, že týmto človekom bude skôr jej vlastná mama ako svokra,“ uviedol pre New York Times. Z toho potom vyplýva jasný záver, že práve táto babička bude tou ktorá bude mať na deti väčší vplyv.

Foto: Unsplash

Netreba zabúdať ani na genetiku

Nie je žiadna novinka, že deti dedia genetický materiál nielen od svojich rodičov, ale dokonca aj starých rodičov či prastarých rodičov. Ak má teda hnedovlasý a hnedooký pár blonďavé dieťa s modrými očami, pokojne to mohlo zdediť po fešáckom pradedkovi. Každá črta či vlastnosť bola človeku geneticky daná a nenarodili sme sa s ničím, čo by sme po niekom nezdedili. 

Určité výskumy dokonca naznačujú, že u niektorých detí väčšina genetických informácií pochádza od babičky z matkinej strany. Pre rodičov je teda extrémne dôležité uvedomiť si význam starej mamy v živote dieťaťa. Dokonca aj emócie a pocity, ktoré zažila počas tehotenstva babička z matkinej strany dokážu niekedy ovplyvniť aj vývoj jej ženského potomka. Babička z matkinej strany teda nie je len tým najobľúbenejším starým rodičom, ale zároveň aj osobou, ktorá je aspoň sčasti zodpovedná za to, čo si jej vnúčatá do života odnesú. 

 

Už ste čítali?