Dobré noviny
Pred 40 rokmi ušiel pred komunistami do hôr a na Chate pod Rysmi žije dodnes. Svoj život by nemenil za nič na svete
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Pred 40 rokmi ušiel pred komunistami do hôr a na Chate pod Rysmi žije dodnes. Svoj život by nemenil za nič na svete

Viktor Beránek
Viktor Beránek — Foto: Repro foto aktuality.sk

Chatár Viktor sa pred desaťročiami stal kráľom jednej z najkrajších horských chát. Žije a pracuje mimo civilizácie, no svoj spôsob života by s nikým nemenil.

Chata pod Rysmi sa nachádza mimo civilizácie a vedie k nej jeden z najťažších tatranských turistických chodníkov. Známu horskú chatu poznajú mnohí našinci ale aj zahraniční turisti. Toto kráľovstvo už desaťročia patrí horskému nosičovi Viktorovi Beránkovi. Do hôr utiekol pred komunistickým režimom a žije tam dodnes. Svoju prácu miluje a považuje ju za jeho najkrajšiu a najprirodzenejšiu súčasť.

Pred rokmi utiekol pred režimom, dnes sa stráni ľudskej hlúposti a chamtivosti. Vo svojom svete ju nepozná. Svoje zamestnanie vykonáva dlhé roky a stal sa z neho služobne najstarší chatár. Turistické chodníky sú už zatvorené a Viktor sa rozhodol o svojom milovanom mieste prezradiť viac.

Foto: Facebook/Chata pod Rysmi 2 250 m n.m.

Nerozluční priatelia

Keď v Tatrách nastane zima, zrazu je tam ticho. Chodníky sú zatvorené a vrava turistov utíchne. Zima so svojou snehovou prikrývkou zavítala veľmi rázne. Babie leto skončilo a naozajstná zima nastala. Chatára a nosiča Viktora nezastaví ani nepriaznivé počasie, keď sa na najvyššiu chatu v Tatrách rozhodne ísť, jednoducho ide. Spoločnosť mu robí mohutný vlčiak Roy, ktorý sa podobá na vlka. Ten svojho pána nikdy nespúšťa z očí. Viktor pre portál aktuality.sk prezradil, že ide o jediného slobodného psa bez pána. Napriek tomu je z nich zohratá dvojka. Spolu si zahrali aj v Barabášovom filme Sloboda pod nákladom.

Kúzlo Mengusovskej doliny

Na Rysy vedie dlhá a náročná cesta. Ten, kto chce docieliť tento vrchol sa nevyhne ani Mengusovskej doline. Viktor má mnoho poznatkov aj o tejto výnimočnej doline. „Je to jediná dolina, ktorá má nezvyčajné názvy štítov. Je tu dvanásť popradských anjelov, to sú vežičky, ktorých je dvanásť, ale oproti na druhej strane je zase Satan, najvyšší vrch toho hrebeňa, nasleduje Pekelník, Diablovina,“ vymenoval tatranské štíty.

Odvážnejší turisti môžu na Chatu pod Rysmi vyjsť aj bez prítomnosti horského vodcu. Cesta na chatu má však niekoľko nástrah. Nachádzajú sa tu úseky, ktoré sú veľmi strmé. V prípade, že sa človek pošmykne, môže spadnúť až 200 metrov dolu. Pre nosičov je táto trasa najťažšia.

Foto: Facebook/Chata pod Rysmi 2 250 m n.m.

Lavínové nebezpečenstvo

Chata pod Rysmi patrí medzi najohrozenejšie miesto lavínou po trase z Popradského plesa. Od postavenia bola chata lavínou zničená už päťkrát v rokoch 1948, 1955, 1962 a 1982. Najničivejšia však prišla v roku 2000. „Mengusovská dolina je dosť široká, ale čím ste vyššie, dolinka je užšia a keď padá lavína, najviac to padá na chatu. Teraz je ale postavená do takého šípu, takže lavína by mala ponad ňu preletieť. Verím, že už nebudem musieť stavať chatu po piatykrát, ale je čo nosiť potom,“ s úsmevom dodá Viktor.

Nadšený nosič

Chatár a nosič v jednom nadšenie pre svoju prácu neskrýva. Práve to ho totiž udržuje vo fyzickej aj psychickej kondícii. Rád na chate trávi čas. Prespí tam, zalyžuje si a vyčistí hlavu. Niekedy sa tam aj napriek hláseným lavínam vyberie. „Potrebujem dostať hore plynovú bombu, benzín do agregátu a dorobiť zopár vecí,“ objasní.

Láska na prvý pohľad

Viktor vo svojich začiatkoch nosil potrebné veci aj na iné chaty. „Nosil som na Zbojníčku, na Kamzík, ktorá už dnes nefunguje, ale Rysy boli pre mňa najpríťažlivejšie hlavne tým, že sú tak ďaleko a odrezané od civilizácie.“ Na mieste, kde sa chata nachádza nie je mobilný signál, voda, elektrina ani kanalizácia. Všetko sa musí do detailu premyslieť, aby tam človek dokázal prežiť.

Chatu pod Rysmi v roku 2000 vo Vysokých Tatrách poškodila lavína
Chatu pod Rysmi v roku 2000 vo Vysokých Tatrách poškodila lavína Foto: TASR - Milan Kapusta

Toto miesto navštívi v lete nespočetne veľa turistov. Viktor si pamätá iba jednu sezónu, kedy na chatu nezavítal ani jeden návštevník. „Keď bola okupácia Československa, čo bolo samozrejme hrozne dávno, do Tatier neprišli žiadni turisti. Vtedy sa skrachovalo. Ale posledné roky tu cez leto mávame doslova blázinec,“ prezradil. Najvyšší vrch Poľska navštevujú najmä Poliaci, no nájdu sa tu aj návštevníci z Rakúska či Nemecka.

Sezóna 2017

Tento rok bola návštevnosť trošku odlišná od tých predošlých. „Zdalo sa, že bolo viac ľudí, ale dosť to limitovalo počasie. Každá sobota bola daždivá, takže 90% sobôt bolo zlé počasie,“ vrátil sa o pár mesiacov nazad. Spomenul aj to, že bolo tento rok oveľa menej úrazov a to vďaka pomocným schodíkom, ktoré pribudli. „Mali sme len dva úrazy, pri ktorých museli zasahovať horskí záchranárov.“

Foto: Facebook/Chata pod Rysmi 2 250 m n.m.

Problémy s turistami

Na Viktora pôsobí toto prostredie ako liek na dušu. Chate šéfuje od roku 1979 a nahnevať ho vie iba jedno. Neporiadni turisti. „Ľudia, ktorí prichádzajú do hôr z veľkých miest niekedy nemajú tú horskú kultúru. Nevedia, že si majú odniesť odpadky so sebou, že majú byť potichu a nemajú behať mimo chodníka,“ prezradil. Nechce však všetkých hádzať do jedného vreca. Podľa jeho slov napríklad Rakúšania ani Nemci takto nesprávajú a to práve z dôvodu, že žijú v takom prostredí. Praje si, aby to pochopili aj Slováci.

Ďalším problém u turistov, je zlé vybavenie. Turistické paličky sú v tomto teréne zbytočné, treba mať mačky s hrotmi. Slováci v porovnaní s Čechmi, Poliakmi a Maďarmi v tomto smere napredujú. Česi robia ešte jednu veľkú a zásadnú chybu, plánujú si veľmi dlhé prechody. „Treba kráčať ako nosič a užívať si to,“ uzavrel Viktor Beránek.  

Už ste čítali?