Narodila sa do zámožnej rodiny, no radšej šla vyháňať potkany zo špitálov. Za hygienu v nemocniciach vďačíme skromnej sestričke
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Narodila sa do zámožnej rodiny, no radšej šla vyháňať potkany zo špitálov. Za hygienu v nemocniciach vďačíme skromnej sestričke

Dáma s lampou Florence Nightingalová bola obetavá sestrička s prehľadom v štatistike, grafoch a organizácii.

Dáma s lampou osvetľovala nielen chodby, ale aj životy pacientov, — Foto: Koláž DN/WikimediaCC

Dáma s lampou či anjel milosrdenstva. Aj tak bola a stále je často prezývaná Florence Nightingalová. Zakladateľka moderného ošetrovateľstva však nebola „len“ obetavou sestričkou, ale aj zručnou manažérkou so záľubou v štatistike. Britka Florence sa v nemocniciach ocitla v tom najsprávnejšom čase. Nemocnice v 19. storočí boli často nevetrané, špinavé priestory, kam sa ľudia len zriedkakedy chodili liečiť. Skôr platilo, že sa z nemocnice už nevrátili. 

Sestrička Florence, celebrita svojej doby, však odolala očakávaniam rodiny, zvolila si povolanie, ku ktorému ju podľa jej slov povolal Boh a zachránila nielen množstvo životov, ale aj smerovanie celého zdravotníctva a ošetrovateľstva.

Slečna z dobrej rodiny, ktorá „sklamala“ očakávania rodiny

Ako sme už spomenuli, Florence nebola tak celkom obyčajným dievčaťom. Narodila sa do zámožnej rodiny z vyššej vrstvy anglickej spoločnosti. Ani jej meno nie je žiadna náhoda. Získala ho práve vďaka tomu, že sa britským rodičom narodila priamo v srdci renesancie – Florencii a to konkrétne 12. mája 1820. Jej spoločenské postavenie znamenalo, že sa od nej očakávalo určité správanie a smerovanie. Úlohou Florence bolo dobre sa vydať a stať sa poslušnou manželkou s niekoľkými deťmi. 

Portrét Florence Nightingale (1840)
Portrét Florence Nightingale (1840) Foto: WikimediaCC

Florence však mala úplne iné plány. Už odmala sa veľkej spoločnosti skôr vyhýbala, ošetrovala chudobnejšie rodiny v jej okolí a starala sa o tých, ktorí to potrebovali. Časom nadobudla presvedčenie, že práve starať sa o iných a ošetrovať chorých je jej božím poslaním, čo oznámila aj rodičom. Tí z toho však nadšení neboli a podstúpiť tréning pre sestričky jej zakázali. 

Nielen empatická, ale aj s analytickým myslením

Florence však bola presvedčená bojovať za to, o čom si myslela, že je jej poslaním, a tak si, samozrejme, nedala povedať. Navštevovala anglické lazarety, nemocnice a na študijné cesty sa vydala aj za hranice Anglicka. Vždy si všímala, ako to v rôznych zdravotníckych zariadeniach funguje, spisovala si poznámky, používala grafy a štatistiku. Tu sa ukázalo, že nemala len empatiu, ale aj dobré organizačné schopnosti a analytické myslenie. Uvedomiť by sme si tu mali jedno. Vtedajšie nemocnice a najmä lazarety boli miesta, ktorým sa ľudia vyhýbali oblúkom. 

Išlo o špinavé priestory, ktoré často obývali okrem ľudí aj potkany, kde bola extrémne vysoká úmrtnosť najmä v dôsledku infekčných ochorení, ako boli týfus, cholera, čierny kašeľ, šarlach, kiahne, tuberkulóza a pod. Keďže hygienické podmienky boli pramalé a niekde takmer žiadne, nebolo sa čo čudovať, že tieto choroby sa šírili z človeka na človeka. Florence sa však nezľakla a tieto priestory navštevovala, aby vedela, ako im pomôcť a čo zmeniť. 

Legenda z Krymu

Keď sa v Anglicku povie legenda z Krymu, asi len málokto si vybaví nejakého konkrétneho vojaka, ktorý sa zúčastnil Krymskej vojny. Každému skôr ako prvá napadne práve Florence Nightingalová. Keď Florence konečne získala povolenie rodiny, v roku 1850 sa vyškolila v nemeckom Düsseldorfe za ošetrovateľku a následne sa zamestnala v londýnskom ústave pre choré šľachtičné, kde vďaka jej novým nápadom a metódam získala časom postavenie vrchnej sestry. Zásadnou zmenou, ktorá okrem mnohých iných, mohla za to, že sa z tohto ústavu stalo skutočne špičkové zariadenie, bola aj to, že Florence rozdelila choré pacientky do jednotlivých pavilónov podľa typu choroby. O tom sa dovtedy v Anglicku ani nechyrovalo. 

Potom však prišla pre Florence najväčšia výzva v jej živote. Vojna. V roku 1854 Veľká Británia vstúpila do prebiehajúcej Krymskej vojny a Florence pochopila, že ide o jej ďalšie poslanie. Neváhala dlho a spolu s 38 ďalšími ošetrovateľkami sa vybrala dobrovoľne do vojny, v ktorej získala prezývku Anjel zo Scutari. 

Scutari bola vojenská nemocnica (predtým kasárne), v ktorej bolo umiestnených viac ako 2000 pacientov. Hygienické podmienky žiadne, strava 1x denne, potkany, blchy, týfus, kiahne, cholera a hnačka. Tak to vyzeralo v novom Florencinom pôsobisku. Spolu so sestričkami sa však dali do práce a obnovili nielen chod kuchyne a práčovne, ale aj vyhubili potkany, zaviedli hygienu a vďaka organizačným schopnostiam Florence už v priebehu pár týždňov klesla úmrtnosť na 2 %

Florence sa o zranených vojakov starala prakticky neustále, nedbajúc o svoje vlastné pohodlie či zdravie. Po nociach sa často prechádzala s lampášom v ruke a kontrolovala pacientov. Práve preto sa lampa stala akýmsi poznávacím znamením ošetrovateľstva a samotnej Florence.

Poradiť si od nej dala aj samotná kráľovná

Florence sa z Krymu vrátila ako vojnová hrdinka a celebrita. Pozvanie od kráľovnej na seba nenechalo dlho čakať. Florence kráľovnej Viktórii ukázala svoju 800-stranovú správu obohatenú o prehľadné grafy a diagramy o vojenských nemocniciach, vysvetlila jej nevyhnutnosť reformy zdravotníctva a tiež to, ako by mali podľa jej názoru vyzerať vojenské nemocnice. Kráľovná si dala poradiť a vďaka Florence bola postavená nová vojenská nemocnica so štandardmi, ktoré navrhla. 

Florence si však bola vedomá, že poznatky, ktoré nadobudla a jej vedomosti treba šíriť ďalej. Vďaka jej povesti sa jej podarilo vyzbierať dostatok finančných darov na to, aby založila školu pre ošetrovateľky. V modernej inštitúcii sa učili nielen domáce britské študentky, ale aj tie zahraničné, čo malo za následok, že učenie Florence sa dostalo aj do ostatnej Európy. 

Florence a jej študentky - ošetrovateľky
Florence a jej študentky - ošetrovateľky Foto: WikimediaCC

Dáma s lampou po sebe nenechala deti, ale posolstvo, ktoré zmenilo svet

Florence po sebe síce nenechala deti, ale zanechala nám posolstvo, ktoré zmenilo zdravotníctvo na celom svete. Ako inšpiráciu ju uvádza napríklad zakladateľ Červeného kríža Jean Henri Dunant a školila aj zakladateľsku amerického ošetrovateľstva Lindu Richardsonovú.

Florence, hoci to v mladosti bola atraktívna, vplyvná a bohatá žena, sa nikdy nevydala. Ctiteľov mala mnoho, no najvytrvalejší bol Richard Monckton Milnes, ktorý sa o ňu uchádzal niekoľko rokov. Aj tak ho však pri žiadosti o ruku nakoniec odmietla. Florence zomrela ako 90-ročná v Londýne. Napriek tomu, že sa celý život starala o chorých a viackrát ju samotnú pripútala choroba na posteľ, nikdy sa neprestala starať o iných. Dáma s lampou svietila nielen na chodbách, ale aj v životoch svojich pacientov.

Dáma s lampou
Dáma s lampou Foto: Siliguritimes

Zdroje: BBC, Britannica, Sme Žena, Biography, Wikipedia 

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…