Dobré noviny
Pri nehode prišiel o zrak, dnes behá polmaratón. Jeho ďalším cieľom je znova vystúpiť na Kriváň
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Pri nehode prišiel o zrak, dnes behá polmaratón. Jeho ďalším cieľom je znova vystúpiť na Kriváň

— Foto: pluska

Pavol Kéri žil celý život naplno. V jeden okamih sa mu však zrútil svet. Autonehoda ho pripravila o jeden z najdôležitejší zmyslov, aké človek má. Klišé, že čas lieči, potvrdil aj on sám.

Život je jeden z najkrehkejších. Stačí sekunda či malé pochybenie a môže prísť k nešťastiu. Pavol Kéri o tom vie svoje. Žil aktívnym životom až do osudnej autonehody. Mal šťastie, že prežil, no následkom sa nevyhol. Pavol prišiel o jeden z najdôležitejších zmyslov, o zrak. „Na začiatku to bola doslova katastrofa. Vôbec som si nevedel predstaviť, čo budem robiť. Ako sa však vraví, čas je ten najlepší liek. A ako plynul, tak som sa pomaly zmieroval s faktom, že už viac neuvidím,“ prezradil pre portál pluska.

Zo začiatku mal vo zvyku občas vytiahnuť auto z garáže a celé ho poupratovať. Až časom si uvedomil, že za volant si už nesadne. Rok 2008 sa pre Pavla stal prelomovým. Počas návštevy rehabilitačného strediska pre nevidiacich mu ukázali, že aj napriek hendikepu dokáže žiť naplno. Na prvé dni v stredisku Pavol asi nikdy nezabudne. Každý kto tam bol, mu pripadal, že je minimálne dva kroky pred ním.

Dôležité rozhodnutie

Ľudia v stredisku ho inšpirovali a poháňali vpred. Rozhodol sa, že sa bude snažiť vrátiť k svojmu predošlému životu. „Uplynulo pár mesiacov a dostal som sa na úroveň tých pacientov, ktorých som predtým obdivoval. Ak nie dokonca na vyššiu,“ zaspomínal.

Pavol sa postupne naučil pohybovať za pomoci slepeckej paličky. Ako sám priznal, práve tá mu dáva veľkú mieru slobody a motiváciu. Nemá problém sa sám pohybovať, no je vďačný za každú pomoc. Dnes životaschopný muž behá polmaratóny a práve beh sa stal jeho veľkou motiváciou. „Vidím ako sa zlepšujem, napredujem,“ povedal. Z piatich kilometrov to dotiahol už na spomínaný polmaratón.

Neoddeliteľnou súčasťou života sa pre nevidiaceho Pavla stali preteky. Pri behu vonku však potrebuje asistenta, s ktorým je pripevnený gumičkou. Jeho asistent ho počas pretekov prostredníctvom tejto pomoc naviguje. „Žijem aktívne. Deň začínam vo fitku. Odbehnem si svojich 15 kilometrov, na druhý deň si idem zaplávať, tretí deň zase beh. Šport pre mňa veľa znamená. Keď s ním človek začne ráno, deň je hneď krajší.“

Energický Pavol vyráža svojou životaschopnosťou dych všetkým naokolo. Mnoho ľudí si ani len nevie predstaviť, že nevidiaci človek dokáže navariť polievku, či upiecť koláč. Áno dokáže a Pavol je toho príkladom.

Stratení priatelia

V jednom okamihu prišiel o zrak, no dokáže fungovať úžasne. Nájdu sa však veci, ktoré ho úprimne mrzia. Prvou je, že nemôže už vykonávať svoje pôvodne zamestnanie stolára a aj to, že niektorí priatelila sa zrazu správajú, akoby sa nikdy nepoznali. „Bohužiaľ musím súhlasiť s príslovím, zíde z očí, zíde z mysle. V mojej situácii však platí opak. Z mojich očí síce zišli, z mysle však nie. Na ulici ma vidia, no nepristavia sa. Asi nevedia, ako sa mi prihovoriť, na čo sa ma spýtať,“ opísal Pavol to, čo ho úprimne trápi.

Obrovské životné ciele

Je síce nevidiaci, no má úplne jasno v tom, čo chce ešte dosiahnuť. V minulosti, keď ešte videl, vystúpil na Kriváň. Tento pocit by chcel zažiť ešte raz. Ďalším jeho cieľom je zdolať maratón. „Som však realista a viem, že ešte musím veľa trénovať, pretože odbehnúť 42 km, to chce skutočne dobrú kondičku. A rád by som pomáhal ľuďom s podobným postihnutím. Keby sa mi podarilo osloviť čo i len jedného človeka a pomôcť mu tak k aktívnejšiemu životu, bol by som nesmierne šťastný,“ povedal na záver Pavol Kéri.

 

Už ste čítali?