Rodina 102 rokov nevedela, kde je hrob dedka. Vnučka ho náhodou objavila ďaleko od domova v Poľsku
Takmer 10 rokov pátrala pani Ľudmila Oravcová po svojom stratenom dedkovi. 100-ročnú záhadu však nakoniec vyriešila a padlého vojaka sa jej podarilo nájsť.
NITRA 2. novembra - Takmer 10 rokov hľadala pani Ľudmila Oravcová miesto odpočinku jej dedka, ktorý padol v prvej svetovej vojne. Vypátrať sa jej ho podarilo až 102 rokov po jeho smrti.
„Otec mojej mamy Martin Furstenzeller sa narodil v roku 1889 v Dolných Obdokovciach. V roku 1912 sa oženil v Merašiciach s Annou Vargovou. Mali dcéru Máriu narodenú v roku 1914. Dedko pred odvedením na front smutne pozrel na malú dcérku a viac svoju rodinu neuvidel,“ vyjadrila sa pani Ľudmila pre MY Nitra.
Začiatok pátrania nebol jednoduchý
Meno jej starého otca je napísané na pomníku padlých vojakov pri farskom kostole v obci Merašice, kde je uvedený aj dátum jeho úmrtia - III/1915. To bol však donedávna jediný záznam, ktorý o smrti dedka pani Ľudmila mala. Ako povedala pre MY Nitra, jej mama o smrti svojho otca vedela iba to, že sa počas vojny utopil v Rusku, v bažinách pri rieke San, čo potvrdil jeden preživší z dediny Merašice. Zachrániť však starého otca pani Ľudmily nedokázal, pretože sám bojoval o svoj život.
Manželka Ľudmilinho strateného dedka zomrela mladá. Len ako 29-ročná. Aj preto nemala pani Ľudmila takmer žiadne informácie o padlom vojakovi. Po odchode do dôchodku sa však pustila do pátrania. Podarilo sa jej zistiť, že jej starý otec narukoval do 14. honvédskeho pluku v Nitre a že je pochovaný na vojenskom cintoríne pri poľskom Dwerniku.
Tieto informácie však nebolo jednoduché získať. Pani Ľudmila študovala dostupné materiály o bojových líniách, prehľadávala knihy padlých, písala do Poľska, do vojenských archívov v Budapešti, Prahe a Viedni. Nikto jej však na začiatok nevedel povedať nič o jej stratenom dedkovi.
Za všetko mohlo meno
Nakoniec sa na ňu však šťastena predsa len usmiala a pátranie malo úspešný koniec. Vďaka dobrovoľníkom zo stránky Veľká vojna. Vysvitlo, že jej dedko sa pri odvode do vojska prihlásil so svojím hovorovým menom. V dedine ich volali Fisincelleroví, a tak je zapísaný aj v knihe úmrtí. Storočnú záhadu sa tak konečne podarilo rozlúštiť.
V lete sa pani Ľudmila chystá vycestovať na vojenský cintorín pri obci Dwernik, kde sa konečne bude môcť „stretnúť“ so svojím padlým dedkom. A predtým 11. novembra na Deň vojnových veteránov, ktorý je známy aj ako Deň červených makov, sa vyberie na vojenský cintorín do Nitry, kde za svojho dedka symbolicky zapáli sviečku.
Viac o príbehu pani Ľudmily a jej pátraní po stratenom dedkovi sa môžete dočítať na MY Nitra.
