Dobré noviny
Jedna z najväčších sopiek na Zemi bola kedysi na Slovensku! Viete, kde sú jej pozostatky?
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Jedna z najväčších sopiek na Zemi bola kedysi na Slovensku! Viete, kde sú jej pozostatky?

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: Koláž DN/TASR-BranislavRačko/Pixabay

Naše sopky v minulosti ovplyvňovali klímu na celom svete. Viete, kde na Slovensku sa nachádza sopka, ktorá bola jednou z najväčších na Zemi?

BANSKÁ ŠTIAVNICA 31. októbra - Slovensko je hornatou krajinou, čo ku nám dokonca láka mnohých turistov. Málokto však vie, že práve u nás, na území dnešného Slovenska, bola kedysi jedna z najväčších sopiek na Zemi. Konkrétne pred 15 miliónmi rokov. A Vihorlat to nie je!

Naše sopky ovplyvňovali klímu vo svete

Poľana je známa tým, že ide o najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Na jej území sa nachádza sopka s priemerom kaldery 6 km a obvodom takmer 20 km a radí sa medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Spolu so Štiavnickým stratovulkánom v minulosti dokonca ovplyvňovala klímu na celom svete.

„K výbuchom týchto sopiek došlo asi pred 10 či 15 miliónmi rokov,“ povedal slovenský geológ a vulkanológ Ladislav Šimon pre Denník N. Sila sopečnej erupcie, keď Poľana explodovala, by sa dokonca dala prirovnať k slávnym indonézskym sopkám, ako sú Karkatoa a Tambora. Pri erupcii Tambory v roku 1815 bola tri dni zem zahalená popolom a všade bola tma.

Jeden zo svetových unikátov

História stratovulkánu Poľana siaha až do treťohôr a ide o zložitú vrstevnatú sopku. Jednou z najväčších sopiek na Zemi, ktorú ukrýva naše malé Slovensko, však nebola Poľana, ale spomínaný Štiavnický stratovulkán.

Pohľad na Sitno.
Pohľad na Sitno. Foto: wikipedia

Nájdete ho uprostred Slovenska

Kedysi bolo podľa Šimona všade okolo more a vytŕčali z neho sopky. Keď Štiavnický stratovulkán eruptoval, horniny a lávové prúdy sa vylievali priamo do treťohorného mora, ktoré ho obmývali, uviedol pre Denník N. Odhaduje sa, že stratovulkán bol pôvodne vysoký asi 4 km a zaberal asi 2 200 km². Preto nie je prekvapujúce, že zaberá naozaj široké územie dnešných Štiavnických vrchov, časť Ipeľskej pahorkatiny a Pohronského Inovca, Vtáčnika, Kremnických vrchov a Krupinskej planiny. Čiastočne tiež zasahuje aj do oblasti Žiarskej kotliny. Najvyšším vrchom v centrálnej časti stratovulkánu je Sitno, na západe Veľký Inovec. V pozmenenej podobe ho teda môžete vidieť ešte aj dnes.

Ak ste si teda doteraz mysleli, že Slovensko bolo takmer nedotknuté vulkanickou činnosťou, boli ste na omyle. „Slovensko je unikátne geologické laboratórium,“ tvrdí Šimon, podľa ktorého ku nám chodia sopky obdivovať odborníci z celého sveta.

Viac informácii sa dozviete v článku Denníka N.

Už ste čítali?