Odborník: Ak by naši predkovia jedli zdravo, už dávno by sme vyhynuli
Správne stravovanie je v dnešnej dobe jednou z najčastejších tém. Ľudia sa neustále naháňajú a nešetria svoje zdravie, no aj napriek tomu sa predbiehajú, kto sa stravuje správnejšie.
Bez jedla by sme na tomto svete neprežili. Jesť jednoducho musia všetci. Čo si však do našich jedálničkov zaradíme, je slobodná voľba. Smutnou správou je, že moderné a súčasné trendy začali ovplyvňovať už aj pestrosť nášho stravovania. Keď nastane moment a my si máme vybrať, čo si na tanier položíme, začneme sa riadiť viacerými aspektami. Ide o pocit hladu, ekonomické podmienky, kultúrne vplyvy, tradičné vplyvy, emócie, túžba po kráse, vplyvy chorôb, rôzne alergie a mnoho ďalších.
Ženy stres zajedajú sladkým, prečo?
Hlad je jedna vec, emócie druhá. Tak isto silná a ovplyvňujúca. Emócie môžu s človekom narobiť poriadne divy, v opačnom garde však aj potraviny ovplyvňujú naše emócie. Je to jednoducho začarovaný kruh. Sme v strese siahneme po čokoláde. Krátko po zjedení sa dostaví emócia spokojnosti a úľavy. Môže za to senzoricko-afektívny účinok.
Únik k sladkému sa môže zdať ako paradox, najmä po preukázaných zisteniach, že stres nevyvoláva apetít. Aj tieto tvrdenia však nie sú úplne správne. Stres totiž pôsobí na každého inak. Niekto má tendenciu sa napchávať, iný sa jedlu vyhýba. Ženy vraj inklinujú k sladkému viac ako chlapi a to z dôvodu, že v detstve boli častejšie odmeňované, či už pri bolestiach alebo zraneniach. Chlapci ako praví muži museli bolesť prekonať. Táto skúsenosť teda môže ovplyvniť aj našu dospelosť.
Jedlo vnímame ako odmenu
Vedeli ste, že pri výbere jedla nie sme úplne svojprávni? Nerozhodujeme totiž rozumom, ale limbickým systémom mozgu, v ktorom vznikajú želania, pudy a pocity. "Asi z osemdesiatich percent sú naše stravovacie zvyklosti riadené touto mozgovou a na nevedomej úrovni fungujúcou oblasťou. Nie rozumom. Jedlo predstavuje nekomplikovaný spôsob odmeňovania," tvrdí profesor Christoph Klotter, odborník na zdravotnú psychológiu a psychológiu výživy na Vysokej školy v nemeckej Fulde.
Odmeniť sa jedlom je najjednoduchšia forma. Nikto nám neoponuje, nikto s nami nevedie konverzáciu, nevznikajú konflikty a ľudia sú tak spokojní.
Ovplyvňujú nás rodinné zvyky a kultúra
Ako prezradil profesor Klotter, to aké potraviny preferujeme, sa odvíja od toho, čo sme sa naučili v rodine alebo v kultúre, z ktorej pochádzame. Pre nás je veľkou delikatesou bryndza, v Ázii by jej pravdepodobne neprišli na chuť. Tak ako pre nich je bežné konzumovať upečené chrobáky, tak je to pre nás je nepredstaviteľné.
Potraviny si spájame s rôznymi situáciami
Pri sledovaní futbalu na štadióne si automaticky ľudia pýtajú pivo. K večeri pri sviečkach si objednávame fľašu vína. V kine si len málokto neobjedná popcorn a posedenie s priateľkou si vychutnávame pri šálke kávy.
Zdravé stravovanie u našich predkov by znamenalo vyhynutie nášho druhu
Najčastejší boj zvádzajú zástancovia vegetariánskej stravy s milovníkmi mäsa. Áno je síce správne dodávať telu vitamíny, kde by sme sa ale dostali bez potrebných bielkovín. Treba sa zamyslieť nad otázkou, kde by bolo ľudstvo, keby pračlovek namiesto konzumovania mäsa jedol iba lístie zo stromov. Podľa Klottera idú vegetariáni a vegáni ruka v ruke s civilizačným procesom. „Agresia a násilie sa schováva za kulisy. Popiera sa zabíjanie, hoci k nemu dochádza miliónkrát za deň. Nikto sa nechce cítiť vinný,“ uzavrel profesor.
