Jedna z najkrajších knižníc na svete je v malej slovenskej obci. Vyzerá ako z rozprávky, ale ukrýva aj knihy o čiernej mágii
Magická knižnica, ktorá vyzerá ako z rozprávky, v sebe ukrýva viacero tajomstiev. Medzi nimi aj knihy o bosoráctve a čiernej mágii.
Oponice 24. októbra - Vedeli ste, že jedna z najkrajších knižníc na svete sa nachádza práve u nás? Možno to mnohých prekvapí, ale práve malá obec Oponice v okrese Topoľčany sa môže pýšiť nádherou, ktorú ocenia nielen knihomoli. Najkrajšia knižnica na Slovensku, ako býva Aponiovská knižnica často označovaná, v súčasnosti ukrýva 8222 titulov písaných v 12 jazykoch. Výzor teda nie je to jediné, čím sa môže knižnica pochváliť.
Knihy kraľujú celému krídlu kaštieľa
Aponiovská knižnica však v Oponiciach nestála vždy. Pôvodne totiž knižnica s týmto názvom vznikla vo Viedni, kde ju založil milovník kníh Anton Juraj Aponi v roku 1774. Na Slovensko, respektíve do Bratislavy, sa knižnica dostala až v roku 1827. Vtedy ju sem kvôli nedostatku miesta pre knihy vo viedenskom paláci premiestnil Carl Anton Gruber z poverenia syna zakladateľa knižnice, ktorý už bol v tom čase po smrti. Na Kozej ulici v Bratislave tak vznikol poschodový palác, v ktorom bola 13. júna 1827 otvorená prvá verejná knižnica v Uhorsku.
Začiatkom 19. storočia však Slováci (respektíve v tom čase obyvatelia Rakúskeho cisárstva) čítaniu kníh práve neholdovali. Keďže záujem o verejnú knižnicu v Bratislave nebol nijako veľký, syn zakladateľa Anton Aponi sa rozhodol presťahovať ju do kaštieľu Aponiovcov v Oponiciach, kde bolo pre knihy pristavené celé jedno rozsiahle krídlo. Interiéru dominuje najmä empírový nábytok, ktorý gróf Aponi priviezol až z jeho milovaného Paríža.
Rozprávková knižnica s knihami aj o bosoráctve a čiernej mágii
Ak sa vyberiete na návštevu knižnice v Oponiciach, určite neoľutujete a zrazu budete mať pocit, že ste sa ocitli v príbehoch Harryhho Pottera či v nejakej magickej rozprávkovej knižnici. Medzi zväzkami sa v Aponiovskej knižnici nachádzajú aj také unikáty, ako je napríklad práca Isaaca Newtona z 18. storočia, diela Goetheho, Kanta, J. A. Komenského či strašidelné knihy venujúce sa bosoráctvu a čiernej mágii. Ako vidno, aj rozprávky majú svoje temné zákutia.
