MOST-HÍD: Rôzne druhy škôl by mohli vytvoriť vzdelávacie centrá
Spojením rôznych vzdelávacích inštitúcií do jedného zariadenia by sa podľa Mosta-Híd zabezpečil jednotný manažment aj efektívnejšie nakladanie s financiami.
Bratislava 21. septembra (TASR) - Rôzne druhy škôl by sa mohli zlučovať a vytvárať sústavu škôl, tzv. vzdelávacie centrá. To je podľa Mosta-Híd budúcnosť pre slovenské školstvo. Chce o tom diskutovať. Už dnes však takto môžu podľa strany školy fungovať a netreba preto meniť zákony.
"Chceme otvoriť tému vzdelávacích centier," povedal dnes štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd). V súčasnosti sa podľa jeho slov vedie diskusia o tom, ako urobiť školstvo efektívnejšie a atraktívnejšie. Novú podobu kvality vzdelávania vidí vo vzdelávacích centrách.
Vzdelávacie centrum má byť podľa Krajňáka sústava škôl, kde by sa vytvorila kvalita na základe spájania sa jednotlivých druhov škôl. Pripomenul, že v systéme dnes máme materské, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy a jazykové školy.
"Tieto už dnes vieme spojiť do jedného centra," poznamenal. Ako príklad uviedol Spojenú školu na Letnej ulici v Poprade, kde sa spojila škôlka, základná škola, základná umelecká a školský klub detí do jedného silného centra. "Toto je podľa nášho názoru budúcnosť pre slovenské školstvo," zdôraznil Krajňák.
Spojením rôznych vzdelávacích inštitúcií do jedného zariadenia by sa podľa Mosta-Híd zabezpečil jednotný manažment vzdelávacích procesov, efektívnejšie nakladanie s financiami, ako aj plynulý prechod cez vzdelávací systém. Strana dodáva, že je na zriaďovateľovi, či takéto vzdelávacie centrum vznikne.
Centrá by podľa Mosta-Híd pomohli najmä deťom, ktoré chcú navštevovať školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Ak by sa totiž spojili materská, základná a stredná škola s vyučovacím jazykom menšiny, tak by sa dieťa učilo vo svojom materinskom jazyku kontinuálne už od škôlky.
"Je takmer ideálny stav, keď dieťa prirodzene prechádza z materskej školy, kde má výchovný jazyk maďarský, do základnej školy, kde pokračuje vo vyučovaní vo svojom materinskom jazyku," vysvetlil Krajňák. Aj podpredseda Mosta-Híd Ábel Ravazs považuje za najlepšie riešenie kontinuálne vzdelávanie v materinskom jazyku. Bol by rád, keby sa takto učili nielen deti z maďarskej menšiny, ale aj rusínskej či rómskej.
Otázku vzdelávacích centier otvára Most-Híd aj na základe prieskumu, v ktorom sa pýtali na názor predstaviteľov materských, základných a stredných školy s vyučovacím jazykom maďarským. "Výsledky jednoznačne ukazujú, že v súčasnosti vo viacerých lokalitách chýbajú špecifické zariadenia, a to najmä škôlky, stredné odborné školy alebo základné umelecké školy," doplnil Krajňák. Z dlhodobého hľadiska vidí strana príležitosť v spojení rôznych typov škôl na základe konkrétnych potrieb danej obce a lokality.
