Vnučka nosila babičke s Alzheimerom každú nedeľu cukríky. Hoci si na ňu nepamätala, naučila ju dôležitú vec
Babička začala postupne čoraz viac zabúdať. Napriek tomu naučila svoju vnučku tú najdôležitejšiu vec.
DENVER 24. septembra - Starnutiu sa nevyhne nikto, niektorých ľudí však dokáže naučiť, čo je v živote skutočne dôležité. Aj desaťročná Annmarie Howeová sa najviac naučila práve od svojej babičky, a to práve v čase, keď už jej myseľ pomaly vypovedala službu.
Babička začala postupne zabúdať
Celé roky ju vnímala ako aktívnu a starostlivú babičku, ktorá pre ňu vždy mala prichystané niečo dobré na zahryznutie. Postupne si však všimla, že sa s babičkou niečo deje. Raz zabudla, kam dala cukor, inokedy to, aký je deň. Keď sa Annmarie pýtala svojej mamy, čo sa to s babičkou zrazu stalo a prečo vyzerá byť taká stratená, vysvetlila jej, že za to môže Alzheimerova choroba, kvôli ktorej zabúdala čoraz viac. Keď sa jej stav zhoršil natoľko, že vyžadovala neustálu starostlivosť, nenašli iné východisko, ako ju umiestniť do sanatória.
Dievčatko, ktoré nosí cukríky
Vnučka však bola na babičku veľmi naviazaná a rada sa s ňou rozprávala, aj napriek jej zabúdaniu. Hoci to nebolo celkom blízko, spolu s mamou každú nedeľu babičku navštívila a zakaždým jej doniesla jej obľúbené cukríky. Babička si ich vždy s vďačným úsmevom zobrala a začala ich jesť.
Mamička malej Annemarie sa potom stala svedkom dojímavej situácie, o ktorú sa podelila aj na svojom Facebooku. Počas jednej z takýchto návštev sa Annmarie opýtala babičky, či vie, kto je. „Samozrejme. Si to dievčatko, ktoré mi nosí cukríky,“ povedala úprimne babička. Annmarie sa jej snažila s nádejou vysvetliť, že je jej vnučkou, babička sa však stále držala svojho. Vtedy pochopila, že si na ňu už ani nikdy nespomenie, no napriek tomu sa rozhodla dať jej pocítiť najviac lásky, ako dokáže.
Zapamätala si to najdôležitejšie
„Ľúbim ťa, stará mama,“ povedala a silno ju objala. Babičke až vyhŕkli do očí slzy. Povedala, že si pamätá, čo to znamená ľúbiť a náhly príval detskej lásky ju celkom dojal. „To je presne to, čo teraz potrebuje. Aby ju niekto ľúbil,“ zhodnotila mama malej Annmarie.
Práve vtedy babičkina vnučka pochopila, že je omnoho dôležitejšie pamätať si lásku, ktorú vám niekto dal, ako jeho meno. Preto si zaumienila, že bude babičku navštevovať tak často, ako bude môcť, aby jej zakaždým doniesla jej obľúbené cukríky a venovala jej objatie.
