Cestovateľské kino predstaví Peru – krajinu kontrastov
kulturmarket
kulturmarket

Cestovateľské kino predstaví Peru – krajinu kontrastov

Staré tradície, divoká krajina, fascinujúca história, Deti Slnka, pradávne civilizácie, výborná kuchyňa, vplyv rozmanitých domorodých kultúr. To tvorí neodolateľnú esenciu Peru - krajiny, ktorej tvary, farby a chute ožijú v rozprávaní cestovateľky Kataríny Liškovej v utorok 18. júla v košickom Kine Úsmev.

— Foto: kulturmarket

V Košiciach predstavíte v Cestovateľskom kine jednu z najpozoruhodnejších krajín sveta – Peru. Ako by ste v skratke, zo svojich skúseností, charakterizovali túto krajinu?

Katarína Lišková: Peru je určite jeden z veľkých pokladov latinskoamerického sveta. Dalo by sa povedať, že má všetko. Bohatú históriu, originálnu kuchyňu, rôznorodú prírodu, pestré tradície… Jednoducho vyše milión kilometrov štvorcových má čo ponúknuť pre všetky typy cestovateľov.

Machu Picchu dnes pozná takmer každý, je to určite najsilnejší symbol či poznávací znak Peru. Na čo pozoruhodné však človek natrafí, keď sa v Peru ocitne osobne? Čo patrí medzi tie veci, ktoré treba určite vidieť a zažiť?

K. L.: Machu Picchu má osobité čaro aj napriek tomu, že ho človek pravdepodobne videl na desiatkach fotiek. Je magické stáť v meste, ktoré bolo dlhé roky pred zrakmi „bielych ľudí“ schovávané. Určite sa oplatí si ráno privstať a zažiť tú atmosféru prekypujúcej hmly v údolí a prvé slnečné lúče predierajúce sa cez oblaky nežne hladiace kamenné mesto. Tá atmosféra nechá človeka bez slov. Samozrejme, Peru nie je len Machu Picchu. Pravdepodobne človek doletí do hlavného mesta, ktoré nemá veľmi dobrú povesť medzi cestovateľmi. V Lime sa určite oplatí vyhliadka San Nicolás, z ktorej je dychberúci výhľad na celé okolie, keďže hlavné mesto je postavené takmer na rovine. Len trošku smerom na juh sa nachádzajú jedny z najlepších surferských pláží krajiny, kde sa oplatí zastaviť na pár dní a zrelaxovať a nabrať farbu napríklad pred odletom domov.

Čo ešte?

K. L.: Smerom na juh sa napríklad nachádza aj oblasť Pisco, kde sa dopestuje peruánske víno, z ktorého sa vyrába národný alkohol Pisco. Kúsok od Pisco je Paracas, kde keď nasadnete na loď, dozviete sa o jednej zaujímavej kapitole krajiny. O tom, ako ekonomika krajiny stojí a padá na vtáčom truse. Paracas je však aj o jednej z najväčších kolónii uškatcov v krajine. Naozaj pôsobivé divadlo takmer na dotyk z paluby vašej lode. Ešte kúsok na juh je oblasť Nazca, v ktorej sa nachádzajú záhadné obrazce, ktoré možno pozorovať z vtáčej perspektívy. Ak má človek rád koloniálnu architektúru, určite nevynechá tzv. biele mesto Arequipa. Najväčšie jazero Južnej Ameriky je odtiaľ, čo by kameňom dohodil. Magická hladina takmer 9000 kilometrov štvorcovej plochy s jej originálnymi obyvateľmi je cestovateľským unikátom.

Aká bola vaša cesta do tohto kúta sveta a aké boli vaše prvé a bezprostredné dojmy pri prvej návšteve?

K. L.: Moja prvá cesta bola pred vyše desiatimi rokmi a priznám sa, že úplne si nepamätám, ako na mňa Peru pôsobilo. Samozrejme, okrem veľkolepých „povinných“ zastávok, ktoré uchvátia každého cestovateľa. Peru sa mi však dostalo „pod kožu“, keď som tam bola tri mesiace na jednom charitatívnom projekte pomáhať v miestnej škole. Skúsenosť, ktorá ma určite poznačila a dovolila mi nahliadnuť do života miestnych aj hádam trošku iným spôsobom.

Čím sa živia Peruánci a ako vlastne žijú? Sú veľké rozdiely medzi mestami a vidiekom?

K. L.: V krajine žije vyše 30 miliónov obyvateľov. Len v hlavnom meste býva približne tretina všetkých Peruáncov. Samozrejme, ekonomika takej veľkej krajiny je pestrá. Ľudia v mestách sú väčšinou zamestnaní, či už v priemysle, štátnej správe alebo v inom sektore. Zatiaľ čo vidiečania sa tradične venujú poľnohospodárstvu. Samozrejme, je to tak trochu čiernobiele videnie a závisí od každého regiónu a oblasti, ale vo všeobecnosti platí trend ľudí z vidieka sťahujúcich sa za prácou do veľkých miest. Peruánci žijú tak ako väčšina latino národov v súdržnosti s rodinou. Majú radi veľké a hlučné oslavy. Sú hrdí na svoje zvyky a tradície a tak trochu nahnevaní na Čiľanov, ktorí im v tzv. Tichomorskej vojne zabrali južné územia. Odvtedy sú s nimi na nože, čo sa týka otázky, odkiaľ pochádza Pisco, národný nápoj Peru. Alebo Čile?

V súvislosti s Peru sa v posledných rokoch na cestovateľských blogoch i v rôznych článkoch spomína aj ich typická kuchyňa, ktorá má vraj vo svete sľubnú budúcnosť. Aké veci tam môže človek ochutnať, ktoré doma určite nenájde?

K. L.: Och, peruánska kuchyňa ešte určite bude mať svetu čo povedať. Z Peru napríklad pochádzajú zemiaky. To vie snáď každý. Je ich tu vyše 3000 druhov a úplne s pokojom ich tu pestujú v nadmorskej výške nad 4000 metrov. Peru sa posledné roky umiestňuje na popredných priečkach rôznych renomovaných rebríčkoch ako kulinárska jednotka juhoamerickej kuchyne. Miestni radi hovoria: „Zabudnite na argentínske steaky a brazílsku feijoadu. Dajte si náš cuy a ceviche!“ Cuy je akási obdoba „nášho“ morského prasiatka a ceviche je kokteil z čerstvých rýb marinovaných na citróne a limetke. Absolútna delikatesa, ktorá prekročila hranice svojej krajiny, a dnes rôzne obmeny nájdete v celom latinskoamerickom svete. Acapulco napríklad súperí s Peru, ktoré ceviche je to lepšie. Či peruánske limetkové alebo mexické rajčinové.

Aké zvyklosti či tradície sú tam populárne?

K. L.: Mne sa najviac páči, že ľudia na vidieku veľmi často nosia kroj. Nielen pri špeciálnych príležitostiach alebo slávnostiach, kedy, samozrejme, vytiahnu krásne kúsky. Kroj je ešte stále neoddeliteľnou súčasťou vidieckeho života a to je unikátne. Možno o pár rokov to už nebude. Tiež sa vraví, že veľké reťazce, hlavne na vidieku, nemajú šancu, pretože domáci najradšej kupujú na trhoch. Je tam neskutočná atmosféra. Všetci presne vedia, kedy je v ktorom meste trh a tam sa zbiehajú aj zo vzdialenejších oblastí. Keď som sa ich napríklad pýtala, že ale veď takmer tie isté potraviny máte v hypermarkete za mestom, väčšinou sa na mňa len usmiali ako na blázna. A vysvetlenie? Nakupovanie vo veľkých samoobslužných priestoroch je pre nich neosobné. Na trhu sa môžete porozprávať, presne viete, odkiaľ sú paradajky, ktoré kupujete, kto vypestoval zemiaky a keď si skúšate nejaké oblečenie, tak na trhu vám radí celý rad predajcov. O to všetko prichádzame my, čo nakupujeme v anonymných hypermarketoch, kde niekedy nájsť predavača môže byť hotový zázrak.

Katarína Lišková

je rodáčka z Nitry, ktorá vyštudovala vysokú školu v Španielsku. K cestovaniu sa dostala s pracovnou ponukou v Indii. Po roku sa jej cesty odtiaľ rozbehli po svete. Takmer desať rokov strávila medzi Kubou a Mexikom a ďalšími latinskoamerickými krajinami. Okrem toho cestuje do ďalších zemí, najviac do Japonska, na Madagaskar, do Singapuru, Thajska či JAR.

18. 7. (utorok)

Štart: 20:00 hod.

Vstup: 4€ v predpredaji v pokladni Kina Úsmev cez pracovné dni od 18:00 do 20:00, cez víkend od 15:00 do 20:00

Event: www.fb.com/events/340089709741836

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…