Učenec Konštantín sa považuje za zakladateľa slovanského písomníctva
Konštantín ešte pred odchodom na misiu na Veľkú Moravu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč - hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou.
Bratislava 3. júla (TASR) – Pri príležitosti štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda sa 5. júla tohto roku na hrade Devín uskutočnia celoslovenské oslavy pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica.
Pri tejto príležitosti TASR prináša profil byzantského učenca, misionára, učiteľa, filozofa a prekladateľa Konštantína (zvaného Filozof), ktorý je považovaný za zakladateľa slovanského písomníctva.
Narodil sa v gréckom Solúne v roku 827. Vyučoval filozofiu na škole pre kňazov a strávil určitý čas v kláštoroch. Ovládal viacero jazykov a bol veľmi vzdelaný. Z poverenia cisára sa zúčastnil na viacerých diplomatických misiách.
Cisár Michal III. na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava vybral Konštantína a jeho brata Metoda za vierozvestov a vyslal ich na Veľkú Moravu.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč - hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár.
Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom bolo možné vykonávať kresťanské obrady.
Chorľavý Konštantín sa v Ríme utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a 14. februára 869 skonal.
