V digitalizácii sme Západ už (takmer) dobehli

Bratislava 30. júna (OTS) - Rozdiel medzi regiónmi je pritom spôsobený najmä nižšou mierou pripojenia k internetu v domácnostiach vo vidieckych oblastiach. V mestských oblastiach medzi západnou Európou a krajinami strednej a východnej Európy neexistujú takmer žiadne rozdiely. Región bude naďalej profitovať z toho, že dostupnosť vysokokvalitného širokopásmového pripojenia vo všeobecnosti pomáha podporovať investície a tento proces posilňuje aj dostupnosť fondov Európskej únie.

"Úspech strednej a východnej Európy v konvergencii vo výrobnej sfére je všeobecne známy. Čo je oveľa menej známe je to, v akom rozsahu tieto krajiny dobehli vývoj v digitálnej sfére, kde v takých kľúčových ukazovateľoch, ako je prístup k internetu alebo využitie mobilného širokopásmového pripojenia, sotva zaostávajú za úrovňou prvých 15 krajín Európskej únie,“ uviedol Juraj Kotian, vedúci makroanalytik pre strednú a východnú Európu v Erste Group. "Keďže napredujúca digitalizácia môže ponúknuť rýchlejšiu cestu k celkovej konvergencii, ekonomiky v strednej a východnej Európe mali by sa sústrediť na zintenzívnenie svojho úsilia tým, že budú aktívne podporovať zlepšovanie digitálnych zručností občanov a intenzívnejšie využívanie digitálnych prostriedkov, vrátane širšej ponuky služieb eGovernmentu."

Krajiny v regióne môžu využiť pomerne dobre rozvinutú digitálnu infraštruktúru na to, aby zvýšili nízku úroveň digitálnych verejných služieb (eGovernment). To by viedlo nielen k lepšiemu prístupu k verejným službám a ich efektívnejšiemu využívaniu, ale aj k vyššej transparentnosti a zníženiu korupcie.

eGovernment: vážne nedostatky a obrovské príležitosti

Päťzložkový Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorým Európska komisia meria digitálnu výkonnosť krajín, na jednej strane podčiarkuje významný pokrok, ktorý krajiny SVE dosiahli v digitálnej sfére, ale tiež zdôrazňuje oblasti, v ktorých naďalej zaostávajú za svojimi západnými Európskymi susedmi. V roku 2016 dokázali všetky členské štáty EÚ zlepšiť celkovú výkonnosť DESI a najvýraznejšie zlepšenie dosiahli Slovensko a Slovinsko. Ich nárast bol takmer dvojnásobný v porovnaní s priemerom EÚ. Zároveň sú však všetky krajiny strednej a východnej Európy naďalej pod priemerom EÚ, pričom Slovinsko a Česká republika sú len o niečo nižšie ako tento priemer, zatiaľ čo Rumunsko sa nachádza na samom konci.

Pokiaľ ide o digitálnu konkurencieschopnosť strednej a východnej Európy, DESI naznačuje, že možnosti pripojenia, digitálne zručnosti ani používanie internetu nie sú hlavnými výzvami, ktorým by krajiny museli čeliť. Ich Achillovou pätou je nízka úroveň digitálnych verejných služieb. Nielenže všetky krajiny strednej a východnej Európy zaostávajú za priemerom EÚ, ale veľkosť ich jednotlivých odstupov od priemeru je najväčšia v tejto podkategórii. Dno rebríčka tvoria podľa komisie Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko.

"V oblasti služieb eGovernmentu existuje veľa priestoru na zlepšenie. Krajiny regiónu by mali byť silne motivované s tým niečo spraviť, pretože rozšírenie rozsahu digitálnych verejných služieb, má silné pozitívne vedľajšie efekty aj na ďalšie oblasti hospodárstva a nakoniec prispieva k zvyšovaniu ich prosperity,“ poukazuje Zoltan Arokszallasi, analytik pre strednú a východnú Európu v Erste Group. "Používanie internetu pri styku s verejnými inštitúciami pomáha znižovať vnímanú úroveň korupcie, podporuje transparentnosť a dodržiavanie pravidiel. Všeobecnejšie povedané, digitalizácia môže viesť k štruktúrovanejším a rýchlejším procesom, ktoré zase umožnia úspory nákladov, ako aj vyššiu celkovú spokojnosť v spoločnosti.“

Napredovanie v digitálnej sfére

Keďže index DESI poukazuje na isté nedostatky v digitálnych zručnostiach (najmä v Rumunsku, ale aj do určitej miery aj v Chorvátsku, Maďarsku a Poľsku), ekonomikám regiónu sa tiež odporúča investovať do ľudského kapitálu s cieľom rozvíjať vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Tí by mali byť schopní používať pokročilé a digitálne orientované technológie, namiesto toho aby sa zameriavali predovšetkým na pracovné miesta vo výrobnom segmente. „Už dnes vidieť na Slovensku istý nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce, a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je možné pozorovať hlavne v priemysle. Zlepšenie produktivity práce, aj podporou kvality vzdelávania, výskumu a vývoja by pomohlo Slovensku dobiehať západné krajiny. Prínosy kvalitného vzdelania a výskumov tiež prispievajú k lepšej kvalite života a pomáhajú vytvárať vhodné podmienky pre ekonomický rast,“ uzatvára Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.