Našej prírode najviac pomôžu ovce. Aktivisti im vymysleli novú úlohu, výsledky sú výborné
Ako zabrániť rozširovaniu invazívnych rastlín tak, aby to neškodilo životnému prostrediu a zároveň nestálo horibilné sumy? V rámci oblasti Chotínske piesky to vyriešili bravúrne, vzácne územie chránia ovce.
CHOTÍN 18. júna – V okrese Komárno sa nachádza prírodná rezervácia a územie európskeho významu známe ako Chotínske piesky. No na to, aby sa v nej nerozširovali invazívne rastliny bolo treba vymyslieť metódu, ktorá bez vedľajšej následkov územie dokonale ochráni. V rámci projektu Life+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku preto aktivisti vybudovali technickú infraštruktúru, v rámci ktorej sa pasú ovce, ktoré tento problém tiež elegantne riešia.
Ovce na prasačom pasienku
A že to bol skvelý nápad, potvrdila aj Viera Šefferová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne. Podľa nej sa tým totiž zaznamenal výrazný pokrok v záchrane tohto ekologicky významného územia. V rámci prípravných prác sa lokalita vykosila, vyrúbali sa náletové kríky a agáty, pieskový povrch sa narušil bránením. „Ďalej sme sa dohodli s Obecným úradom v Chotíne na zabezpečení pasenia. Od jesene 2015 sa v lokalite pasú takmer dve desiatky oviec,“ povedala Šefferová.
Chránené územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny, severne od obce Chotín, pri ceste druhej triedy číslo 589. Z floristického hľadiska je najzaujímavejším výskyt rebríčka hrebenitého, ktorý je panónskym endemitom.
„Tento výskyt je jedinou známou lokalitou tohto druhu na Slovensku. V katastri obce Chotín je tiež možno nájsť unikátne spoločenstvá európskeho významu. Sú nimi spoločenstvá vnútrozemských pieskov, ktoré patria k najviac ohrozeným biotopom. Predstavujú prioritné biotopy Európskej únie, na ktorých sa vyskytujú mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov. V 50. rokoch minulého storočia bola duna prakticky celá bez drevín, boli tu otvorené pieskové duny. Územie je zároveň archeologickou lokalitou, keďže sa tu v minulosti robil archeologický výskum,“ vysvetlila špecialistka na biodiverzitu.
„Cieľom je predovšetkým zabezpečenie dlhodobej ochrany týchto jedinečných biotopov, preto projekt zahŕňa dôležitý komponent spolupráce s obcami, v ktorých okolí sa tieto vzácne biotopy nachádzajú a predstavenie ich významu verejnosti,“ uvádza na svojom webe inštitút Daphne.
V 30. rokoch 20. storočia sa v lokalite pravidelne pásli ošípané, pričom sa na starých mapách miesto súčasnej rezervácie nazývalo Disznólegelo, čo v preklade znamená prasačí pasienok. „Čoskoro potom pastva zanikla a odvtedy bola lokalita bez obhospodarovania. V dôsledku zanechania tradičného manažmentu územia, lokalita zarastala drevinami, bez drevinového porastu zostal iba relatívne úzky pás v centrálnej časti lokality. Absencia akéhokoľvek manažmentu mala za následok nahromadenie stariny aj v tejto časti, čo je pre rozvoj pionierskych spoločenstiev pieskov nepriaznivou podmienkou,“ dodala Šefferová.
Prírodnú rezerváciu Chotínske piesky vyhlásili za rezerváciu v roku 1953, od roku 2004 je zároveň aj územím európskeho významu.