Dobré noviny
Našej prírode najviac pomôžu ovce. Aktivisti im vymysleli novú úlohu, výsledky sú výborné
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Našej prírode najviac pomôžu ovce. Aktivisti im vymysleli novú úlohu, výsledky sú výborné

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: Pixabay

Ako zabrániť rozširovaniu invazívnych rastlín tak, aby to neškodilo životnému prostrediu a zároveň nestálo horibilné sumy? V rámci oblasti Chotínske piesky to vyriešili bravúrne, vzácne územie chránia ovce.

CHOTÍN 18. júna – V okrese Komárno sa nachádza prírodná rezervácia a územie európskeho významu známe ako Chotínske piesky. No na to, aby sa v nej nerozširovali invazívne rastliny bolo treba vymyslieť metódu, ktorá bez vedľajšej následkov územie dokonale ochráni. V rámci projektu Life+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku preto aktivisti vybudovali technickú infraštruktúru, v rámci ktorej sa pasú ovce, ktoré tento problém tiež elegantne riešia.

Ovce na prasačom pasienku

A že to bol skvelý nápad, potvrdila aj Viera Šefferová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne. Podľa nej sa tým totiž zaznamenal výrazný pokrok v záchrane tohto ekologicky významného územia. V rámci prípravných prác sa lokalita vykosila, vyrúbali sa náletové kríky a agáty, pieskový povrch sa narušil bránením. „Ďalej sme sa dohodli s Obecným úradom v Chotíne na zabezpečení pasenia. Od jesene 2015 sa v lokalite pasú takmer dve desiatky oviec,“ povedala Šefferová.

Chránené územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny, severne od obce Chotín, pri ceste druhej triedy číslo 589. Z floristického hľadiska je najzaujímavejším výskyt rebríčka hrebenitého, ktorý je panónskym endemitom.

Foto: Pixabay

„Tento výskyt je jedinou známou lokalitou tohto druhu na Slovensku. V katastri obce Chotín je tiež možno nájsť unikátne spoločenstvá európskeho významu. Sú nimi spoločenstvá vnútrozemských pieskov, ktoré patria k najviac ohrozeným biotopom. Predstavujú prioritné biotopy Európskej únie, na ktorých sa vyskytujú mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov. V 50. rokoch minulého storočia bola duna prakticky celá bez drevín, boli tu otvorené pieskové duny. Územie je zároveň archeologickou lokalitou, keďže sa tu v minulosti robil archeologický výskum,“ vysvetlila špecialistka na biodiverzitu.

„Cieľom je predovšetkým zabezpečenie dlhodobej ochrany týchto jedinečných biotopov, preto projekt zahŕňa dôležitý komponent spolupráce s obcami, v ktorých okolí sa tieto vzácne biotopy nachádzajú a predstavenie ich významu verejnosti,“ uvádza na svojom webe inštitút Daphne.

V 30. rokoch 20. storočia sa v lokalite pravidelne pásli ošípané, pričom sa na starých mapách miesto súčasnej rezervácie nazývalo Disznólegelo, čo v preklade znamená prasačí pasienok. „Čoskoro potom pastva zanikla a odvtedy bola lokalita bez obhospodarovania. V dôsledku zanechania tradičného manažmentu územia, lokalita zarastala drevinami, bez drevinového porastu zostal iba relatívne úzky pás v centrálnej časti lokality. Absencia akéhokoľvek manažmentu mala za následok nahromadenie stariny aj v tejto časti, čo je pre rozvoj pionierskych spoločenstiev pieskov nepriaznivou podmienkou,“ dodala Šefferová.

Prírodnú rezerváciu Chotínske piesky vyhlásili za rezerváciu v roku 1953, od roku 2004 je zároveň aj územím európskeho významu.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z NITRIANSKEHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?