Aby mohli zostať žiť v rodnej dedine, začali vyrábať pirohy podľa babičkinho receptu. Dnes ich produkujú tony pre celé Slovensko
Lahodné pirohy robia podľa tradičnej receptúry ich starej mamy. Vďaka tomu vedia, že pri ich výrobe nemôžu nič pokaziť a chutiť budú vždy znamenite. Sestry Bobelové vyrábajú pirohy už deväť rokov a ani úspech ich neprinútil presťahovať sa.
ULIČ 14. júna – Kým mnoho ľudí sa za lepším životom i zárobkom sťahuje na západ krajiny či do iných štátov, sestry Anna Kušnírová a Nadežda Kovaľová, rodené Bobelové, sa rozhodli robiť biznis doma. Ich Uličské pirohy sa aj napriek tomu tešia veľkej obľube, k čomu určite pomohla receptúra starej mamy.
Stroj vyhodili, lepia ich ručne
Uličské pirohy začali podľa tradičnej domácej receptúry vyrábať pred deviatimi rokmi. Najprv spracovávali len niekoľko kilogramov múky denne, dnes produkujú mesačne tony pirohov. Nikdy im však nenapadlo z rodnej obce odísť. „Myšlienka odísť z Uliča (okres Snina) u nás nikdy nebola. Bolo potrebné niečo vymyslieť a rozvinúť,“ vysvetlila jeden z dôvodov vzniku spoločnosti Anna Kušnírová. Varenie a pečenie bolo jej hobby, tak sa sestry rozhodli pre výrobu pirohov. A hoci sa postupne prispôsobili dopytu a začali vyrábať aj pirohy, aké v tejto oblasti neboli bežné, to, čo nikdy nezmenili, je receptúra.
A hoci by sa tajomstvá receptov nemali prezrádzať, Nadežda Kovaľová predsa len poodhalila čo-to z ich postupu. „Región ako taký má odlišnosti. Od dediny k dedine pripravujú pirohy inak. My robíme cesto hrubšie, presne také, aké robila kedysi naša mama,“ prezradila. Na začiatku spracovávalo desať žien desať kilogramov múky denne. Od prípravy cesta až po rozvoz robili všetko ručne. Neskôr začali s nákupom technológií, ktoré zrýchlili proces výroby. Zakúpili aj prístroj na lepenie pirohov. Neujal sa. „Ak by sme chceli robiť pirohy na stroji, tak by sme museli zmeniť štruktúru cesta. Nás vyhľadávali práve pre to, a tak, aby sme nešli kvalitou dole, vrátili sme sa k ručnému lepeniu, ktoré praktizujeme dodnes,“ doplnila s tým, že zamestnávajú 20 žien, ktoré mesačne vyprodukujú tony pirohov.
Pomáhala celá rodina
Pre obe sestry, z ktorých jedna vyštudovala odbor stavebníctvo a druhá strojárstvo, sú pirohy i rodný Ulič srdcovou záležitosťou. „Učili sme sa na vlastných chybách, a to je najdrahšia škola, aká existuje,“ skonštatovala Kovaľová. Naopak, čo sa týka úradníkov, na tých mali, ako hovoria, veľké šťastie. „Boli radi, že sa niečo také v regióne robí, preto sme mali veľkú podporu v tejto oblasti,“ spomenula s tým, že pre výrobu v Uliči sa rozhodli aj pre to, že ide o región s nízkou zamestnanosťou. „Keď ľudia nebudú mať prácu, budú odtiaľ aj naďalej odchádzať,“ vysvetlila.
Firma celú rodinu podľa sestier spojila. Po svetovej finančnej kríze museli začínať od nuly, a tak pomáhali takmer všetci rodinní príslušníci. „Môj syn začal dokonca vyrábať svoje vlastné sirupy,“ uviedla Kovaľová. Výrobu i sortiment plánujú v budúcnosti rozšíriť, na všetko však, ako tvrdia, potrebujú čas.
