Agrorezort: Pracujeme na systémových riešeniach na podporu hydiny - Dobré noviny
Dobré noviny
Agrorezort: Pracujeme na systémových riešeniach na podporu hydiny

Agrorezort: Pracujeme na systémových riešeniach na podporu hydiny

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: cenoveponuky.sk

Hydinári dnes prezentovali výsledky svojho prieskumu, ktorý si urobili na ministerstvách a univerzitách, teda v organizáciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet.

Bratislava 26. mája (TASR) - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV) SR už pracuje na systémových riešeniach na podporu hydiny. V reakcii na dnešné vyjadrenia Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) to uviedol Michal Feik z odboru komunikácie a marketingu agrorezortu.

"Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vidí riešenia podpory slovenskej hydiny v jedálňach vo viacerých rovinách. Prvou je podpora samotných hydinárov," opísal Feik.

V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa totiž ministerstvo podľa jeho slov dlhodobo snaží o vyrovnanie platieb, aby sa Slovensko dostalo na úroveň vyspelých európskych krajín. "Pokiaľ budú iné krajiny dotovať výrobu potravín viac ako my, ťažko im budeme cenovo konkurovať," zdôraznil Feik. Agrorezort podľa neho pripravuje tiež notifikáciu štátnej pomoci pre hydinárov aj systémové opatrenia.

"Už dnes je možné, aby hydinári požiadali o dotáciu z programu rozvoja vidieka na tzv. wellfare, čiže na zlepšenie životných podmienok zvierat," dodal Feik. Na začiatku sú síce podľa neho potrebné relatívne vysoké investície, ale ide o pomerne vysokú návratnosť.

Druhou oblasťou, v ktorej je možné pomôcť slovenským hydinárom, sú podľa Feika samotní spotrebitelia a obstarávatelia. "Tí nepriamo rozhodujú o tom, čo budú obchodníci a prevádzkovatelia stravovacích zariadení ponúkať. Preto vyzývame zákazníkov stravovacích zariadení, aby sa zaujímali o pôvod a zloženie potravín, ktoré konzumujú a snažili sa ovplyvniť jedlá, ktoré jedálne a reštaurácie ponúkajú," vyzval.

Ministerka Gabriela Matečná (nominantka SNS) v máji minulého roka podľa jeho slov predložila na vládu materiál s názvom Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných surovín pre hromadné stravovanie.

"Práve v tomto materiáli odporúčame prevádzkovateľom zariadení hromadného stravovania nakupovať nielen na základe ceny, ale ako hlavné kritérium s váhou 60 % stanoviť kvalitu," opísal Feik. Agrorezort podľa neho odporúča tiež zohľadňovať vysledovateľnosť výrobku, sezónnosť, uprednostňovať regionálne produkty a napríklad chladené produkty pred mrazenými.

"Treťou oblasťou je príprava národného potravinového katalógu. Ten okrem iného zabezpečí, aby nebezpečné alebo nízkokvalitné potraviny jednoducho nebolo možné obstarávať," vysvetlil. Ministerstvo aktuálne podľa neho pripravuje technologickú časť projektu a so spustením pilotnej fázy počíta koncom tohto roka.

"Podpora slovenských potravín, a to sa týka aj hydiny, je naša dlhodobá priorita," konštatovala tiež ministerka Matečná. Nie je to podľa jej slov samoúčelné. "Slovenské potraviny máme z hľadiska bezpečnosti a kvality plne pod kontrolou, obrazne povedané od farmy až po nákupný košík," dodala šéfka agrorezortu. Kontroly podľa jej slov opakovane potvrdili, že potraviny s krajinou pôvodu zo Slovenska patria medzi najkvalitnejšie na trhu. "Nehovoriac o tom, že kúpou slovenských produktov podporujeme slovenskú ekonomiku a zamestnanosť," uviedla.

Hydinári dnes prezentovali výsledky svojho prieskumu, ktorý si urobili na ministerstvách a univerzitách, teda v organizáciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet. Zaujímal ich podiel slovenského hydinového mäsa v stravovacích zariadeniach týchto organizácií. "Výsledky nás veľmi nepotešili a preukázali vlastne to, čo sme predpokladali, že je to z pohľadu slovenskej hydiny a slovenských výrobcov a spracovateľov hydiny nepriaznivé," opísal ÚHS Daniel Molnár. Z prieskumu pritom podľa Molnára vyplynulo, že iba výlučne zo slovenskej hydiny sa varí v 20 % ministerstiev a v prípade univerzít sa výlučne iba zo slovenskej hydiny varí v 11 % zariadení.

Už ste čítali?

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.

Do Grónska Martina nasledovala celá rodina.

Martin žije 15 rokov v Grónsku: Keď sa na jar oteplí na mínus desať, dievčatá vyťahujú sukne

V Grónsku čas plynie inak. Keď je pekné počasie, práca ide bokom a ide…

Život v zahraničí jej rozšíril obzory a cestovanie odporúča aj ďalším.

Dominika žila v Brazílii: S blond vlasmi som bola atrakciou. Ľudia boli skvelí a so všetkým mi pomáhali

Ľahko sa prispôsobuje, preto prepnúť z brazílskej na anglickú kultúru…