Slovenka Andrea dostala do vienka zlaté ruky. Pozrite sa, čo dokáže vyrobiť na obyčajnom kolovrátku
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Slovenka Andrea dostala do vienka zlaté ruky. Pozrite sa, čo dokáže vyrobiť na obyčajnom kolovrátku

Skoro by sa mohlo zdať, že kolovrátok dnes nájdete iba v múzeu, no táto šikovná Slovenka na ňom vyrába tie najkrajšie vlnené výrobky. Tradičnému spôsobu výroby oblečenia ako by prinavrátila druhý dych. Ako sa ku tomu dostala?

Šikovná Slovenka Andrea si prácu na kolovrátku zamilovala. — Foto: Koláž DN

BRATISLAVA 28. mája - Obchody sú dnes plné oblečenia, ktoré sa často vyrába vo vzdialených krajinách a niekedy dokonca v podmienkach, ktoré by si nikto neprial zažiť. O to vzácnejšie je, keď vidíte kúsky, ktoré niekto vyrobil s láskou, pretože ho to baví a sú celkom jedinečné a dokonca tradičné.

Kolovrátok jej prirástol k srdcu

Presne o to sa snaží šikovná Andrea Ponická, pre ktorú nie je nič nezvyčajné chytiť do rúk kolovrátok a vyrábať pekné vlnené veci. Pre Dobré noviny prezradila, ako sa ku kolovrátku dostala a čo všetko je potrebné urobiť, aby pod jej rukami mohlo vzniknúť niečo zaujímavé. Najviac nás však prekvapila tým, z akých netradičných materiálov sa dá oblečenie vyrábať a v čom je toto remeslo alchýmiou.

Lákali vás ručné práce už od detstva?

Ručné práce mám v génoch. Už stará mama sa živila pletením na pletacom stroji. Keďže pracovala v textilnej fabrike, bohato ma zásobovala textilnými zvyškami, s ktorými som sa potom dokázala hrať celé prázdniny. Moja mama takisto krásne kreslila, vyšívala aj plietla. Často zvykne vtipkovať, že šikovné ruky som zdedila po nich, ale mňa to vraj "trafilo" výnimočne.

Pani Andrea Ponická šikovné ruky zdedila po mame a starej mame, dnes vyrába krásne výrobky.
Pani Andrea Ponická šikovné ruky zdedila po mame a starej mame, dnes vyrába krásne výrobky. Foto: Archív A. Ponickej

Ako ste sa dostali k práci na kolovrátku?

Starká aj mama so mnou mali málo trpezlivosti, takmer všetko som sa učila sama formou pokus - omyl. To, že som sa dostala ku kolovrátku, zariadil osud. Keď som sa vydala, zoznámila som sa s manželovou tetou, pani Roziakovou, ktorá bola chovateľkou oviec. Práve ona mi ukázala prácu s kolovrátkom. Bol to pre mňa malý zázrak. Ďalším postrčením osudu bolo, že moja svokra pred rokmi kúpila zreštaurovaný funkčný kolovrat. Na internete som začala vyhľadávať články, videá, začala som skúšať a keď sa mi vydarili prvé klbká, úplne som vlne prepadla. Skúšala som spôsoby, ako vlnu čo najúčinnejšie vyprať i nafarbiť. Vyskúšala som aj prírodné farbenie bylinkami, tak, ako sa to robilo kedysi.

Z akej vlny tvoríte najčastejšie?

Ja používam pri svojej tvorbe takmer výlučne slovenskú vlnu. U nás je najviac používané austrálske merino. Je to vlna získaná z oviec, ktoré sú chované len za týmto účelom. Sú držané v sterilnom prostredí, na špeciálnej podstielke, chovajú sa špeciálnou granulovanou stravou. Vllna sa potom spracováva vo fabrikách. Je to krásny, jemný, ale pre mňa "znásilnený" materiál. Iné je to s našou vlnou. Naše ovce sa od jari pasú na lúkach. Užívajú si energiu z čerstvej pastvy, zo slnka, z čerstvého vzduchu. Všetko to dobré, všetka energia daná našou prírodou sa ukladá do vlny. Tá sa šetrným ručným praním v čistej vode, šetrným farbením , následným česaním a pradením zachová a výsledný svetrík potom slúži svojmu nositeľovi ako pred tým slúžil ovečke.

Z akých nezvyčajných materiálov ste už skúšali tvoriť?

Skúsila som spriadať angorskú srsť zo zajacov, alpaku, rôzne druhy hodvábu, bambusové vlákno, bavlnu i čínsku trávu. Akosi som sa dostala dokonca aj k vyčesanej psej srsti a zafungovalo to. Ak má srsť dostatočnú dĺžku a je ako-tak udržiavaná, dá sa spracovať na zaujímavú a luxusnú priadzu.

Pri svojej tvorbe využíva najčastejšie slovenskú vlnu.
Pri svojej tvorbe využíva najčastejšie slovenskú vlnu. Foto: Pixabay

Majú ľudia o takéto výrobky vyrábané tradičnými technikami záujem? Cítite v tomto smere nejaký návrat k tradíciám?

Mám pocit, že práve nastáva doba,keď sa spotrebitelia začínajú zaujímať o pôvod toho, čo nosia. Náš trh je zaplavený lacnými výrobkami, ktoré majú pochybný pôvod a kvalitu. Len občas vyjdú na povrch informácie o škodlivosti materiálov, o vykorisťovaní detí pri ich výrobe, o ničení prostredia. Takisto záujem Slovákov o tradičné výrobky stúpa. Slovákom sa začínajú vo väčšej miere páčiť tradičné remeselné výrobky. Možno je to módny trend, ale snáď si začali uvedomovať kvalitu, trvácnosť ručne a poctivo vyrobených tradičných výrobkov, ktoré svojou funkčnosťou a krásou slúžili našim predkom celé generácie.

Ako je to v zahraničí v porovnaní so Slovenskom?

Ešte pred dvadsiatimi rokmi mala ovčia vlna na Slovensku vysokú hodnotu. Chovateľom sa oplatilo ovečky chovať už len kvôli vlne. Dnes je cena vlny minimálna. Chovateľovi sa jej predajom nezaplatí ani strihanie ovečiek. Pritom v Holandsku, Nórsku, či Írsku je vlna ceneným materiálom, vlnené oblečenie je vyhľadávané a vysoko cenené. Už aj v susednom Česku je pradenie rozšírené a len pomaly preniká aj na Slovensko. Je tu niekoľko nadšencov, ktorí sa pokúšajú oživiť remeslá potrebné k spracovaniu a upotrebeniu našej slovenskej vlny.

Ľudia sa možno stránia vlnených výrobkov, kvôli tomu, že by "hrýzli". Je to naozaj tak?

Zo začiatku som na trhoch veľa vysvetľovala, veľa presviedčala. Ľudí kolovrátok zaujal, ale postoj k vlne bol často "bŕŕ, to hryzie", pritom sa tej vlny ani nedotkli. Áno, sú rôzne druhy vlny. Niektorá hryzie viac, iná menej, niektorá je jemná ako vata. Všetko je to o prístupe. Naši predkovia nosili svetre a kabáty aj z drsnej vlny, lebo vedeli, že ich takýto odev ochráni pred zimou, pred teplom, pred slnkom, pred vlhkom. Odev z vlny je navyše mimoriadne trvácny.

Vlna dokáže telo v zime zahriať a v lete ochladiť.
Vlna dokáže telo v zime zahriať a v lete ochladiť. Foto: Archív A. Ponickej

Má vlna nejaké výnimočné vlastnosti?

Vlna má vynikajúce termoregulačné schopnosti. V zime hreje, v lete chladí. Preto sa v takomto svetri nespotíte ani pri aktívnej lyžovačke a pod vlnenou dekou vám bude vždy príjemne. Dokonca hreje aj keď je mokrá. Okrem toho je aj antibakteriálna, preto použité vlnené ponožky nikdy nesmrdia. Vlna je aj prirodzeným UV filtrom, nezadržuje prach a nečistoty, preto ju neobľubujú ani roztoče.

Je vlna vhodná aj pre alergikov?

Je dôležité si uvedomiť, že vlna alergie nespôsobuje. Tie spôsobuje náš životný štýl, znečistené prostredie a chémia všade navôkol. Ja sama som silný alergik. Trpela som silnými prejavmi alergie, až kým som nezmenila životný štýl. Dodnes som alergická na zvieraciu srsť, napriek tomu chovám psy a jazdím na koni. Alergická nie som na srsť samotnú, ale na pot a prach zo srsti. Niektoré kožné alergie sa liečia práve výťažkom z ovčej vlny - lanolínom. Ten sa práve šetrným ručným spracovaním v mojej priadzi zachováva.

Pani Andrea vyrába nielen svetre, ale aj čiapky, pončá a veľa iných druhov výrobkov.
Pani Andrea vyrába nielen svetre, ale aj čiapky, pončá a veľa iných druhov výrobkov. Foto: Archív A. Ponickej

Ako vyzerá proces tvorby? Čo všetko musíte urobiť, aby vznikol napríklad pekný sveter z ovčej vlny?

Celý proces výroby takého vlneného svetra sa začína už u chovateľa. Okrem plemena je dôležité ako je ovca ustajnená a ostrihaná. Potom nasleduje pranie vlny, čomu sa venujem celé leto. Rúno si namočím do kade so studenou vodou a nechám ho odmočiť. Potom vlnu preplachujem v studenej vode, až kým nie je úplne čistá. Nakoniec pridám na prevoňanie a dočistenie obyčajný šampón. Potom nasleduje farbenie, pri ktorom používam tradičné farby na textil, potravinárske farbivá, alebo bylinky. Farbenie je vlastne taká alchýmia, je to o skúšaní, kombinovaní a nikdy dopredu neviem, ako to dopadne.

Potom treba vlnu riadne vysušiť. Nasleduje česanie. Toto je asi fyzicky najnáročnejšia práca v procese. Potom už nasleduje tá najpríjemnejšia práca - pradenie. Toto je pre mňa relaxom. Vždy sa večer teším, keď dokončím domáce práce, uložím dieťa a manžela a pri dobrom filme môžem do polnoci priasť. Výslednú priadzu treba ešte zafixovať kúpeľom vo vriacej vode, usušiť a môže sa začať pliesť, háčkovať alebo tkať. Napokon svetrík dozdobím plstenou výšivkou, doplním gombíkmi a je to. Už treba len nájsť svetríku toho správneho majiteľa.

Ako vidíte budúcnosť pradenia?

Pre mňa je to relax po ťažkej práci, ale dúfam, že raz sa tomuto budem môcť venovať naplno a že sa tým budem živiť. Teší ma, že  toto remeslo nezaniklo, že sa objavuje čoraz viac žien a dievčat, ktoré sa pradeniu venujú. Však to nie je nič ťažké. Kedysi sa priadlo v každom dome.

— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej
— Foto: Archív Andrey Ponickej

Ak sa vám tvorba pani Andrey páči, viac si môžete pozrieť na jej facebookovej stránke.

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…