Dobré noviny
Nezmyslov o strave a výžive je mnoho. O jedálnom lístku športovca bude v KC Dunaj rozprávať odborník Petr Fořt
kulturmarket
kulturmarket

Nezmyslov o strave a výžive je mnoho. O jedálnom lístku športovca bude v KC Dunaj rozprávať odborník Petr Fořt

— Foto: kulturmarket

Svoje dlhoročné zistenia a dôležité rady prinesie v stredu 24. mája na prednášku Jedálny lístok športovca do KC Dunaj český doktor a výživový poradca Petr Fořt.

Čo si naložiť na tanier, keď dávate zabrať kondičke? Možno popri tréningu zhrešiť? Ako si nakalibrovať stravovanie na svoju mieru? Aká strava je vhodná pre vrcholového a rekreačného športovca, ktoré športy si vyžadujú väčšiu pozornosť z hľadiska výživy a ktoré doplnky áno a ktoré nie? Svoje dlhoročné zistenia a dôležité rady prinesie v stredu 24. mája na prednášku Jedálny lístok športovca do KC Dunaj český doktor a výživový poradca Petr Fořt.

O tom, ako sa stravovať a čo je vhodné pre ľudí, ktorí športujú, vychádza denne x článkov na rôznych stránkach. Dá sa im veriť?

Petr Fořt: Správna otázka, pretože odpoveď je jednoduchá: Nedá!

Aké sú teda najväčšie omyly, ktoré sa ľuďom takto vnucujú?

P. F.: Je strava univerzálna? Nie je, pretože v hre je genetický polymorfizmus (teda genetická variabilita), vrodené predispozície, nevhodné stravovacie zvyklosti spôsobené odovzdávaním zlozvykov po generácie. Takisto neetické správanie producentov potravín, ktorí propagujú len to, čo sa im hodí pre dosiahnutie zisku, ale rovnako neetické správanie producentov suplementov (čo neznamená, že tie nie sú potrebné). V extrémnych prípadoch autori článkov v špecializovaných časopisoch, predovšetkým pre fitnes a kulturistiku, oblbujú čitateľov nevyhnutnosťou používania produktov športovej výživy. Inak vraj nemôžu uspieť. Otázkou ale je, v čom chcete uspieť a na akej úrovni? Ste profesionál alebo rekreačný športovec? To je totiž zásadný rozdiel.

Čo ešte?

P. F.: Ďalším orieškom je uplatnenie relatívne nových “alternatívnych” výživových štýlov, počínajúc vegánstvom a končiac ketózou. Nezmysly šírené nezodpovednými lídrami akéhosi špecifického výživového štýlu, prípadne “detoxikátorov” či “alkalizérov”. Nezmysly, na ktorých šírenie sa prepožičiavajú štátom platení odborníci vrátane mnohých lekárov. Napríklad, že mlieko je zdravé pre každého, už len preto, že je to prevencia osteoporózy, alebo že potravinové intolerancie sú údajne nezmysel. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (Eureopean Food Safety Authority) napríklad tvrdí, že nehrozí významné riziko kontaminácie potravín. Ďalším je tvrdenie, že je nezmyselné obmedzovať príjem komplexných sacharidov. Úplne základným omylom je tvrdenie o nutnosti jesť päť- až šesťkrát denne. Niečo z iného súdka je tvrdenie, že umelé sladidlá sú neškodné a že margaríny sú prospešné. Je to toho však ďaleko viac. To je na knihu! V oblasti športovej výživy je to napríklad tvrdenie, že investície do tzv. produktov športovej výživy sú vyhodené peniaze. Pre rekreanta a amatéra to tak môže byť. Absolútne odlišná situácia je u “profesionálne” športujúcich detí a mládeže, o dospelých profesionáloch nehovoriac.

Začať so správnou a vyváženou výživou býva často ťažké. Človek má veľa práce, mnoho zlozvykov si nesie už od detstva. Aké sú vaše rady pre tých, ktorí to myslia vážne, ale nevedia, ako na to?

P. F.: Pojem vyvážená výživa je úplne nič nehovoriaci o konkrétnom obsahu tohto trápneho sloganu. K realizácii personalizovanej výživy potrebujete čo najviac informácií o sebe samom. Musíte si naštudovať materiály, ktoré sú od serióznych odborníkov. Musíte si ich preveriť tak, že si naštudujete názorové odlišnosti pochádzajúce z pera výživových extrémistov. To je náročné, veľmi náročné. V každom prípade, diskusie o tom, čo je správna výživa, sú miestami až fanatické, často sa končia vzájomným osobným napádaním autorov odporúčaní.

Môže sa športovec stravovať ako bežný človek?

P. F.: V mnohých druhoch športov áno. Bohužiaľ, väčšina verejnosti sa nestravuje správne. I profesionáli sú len ľudia aj s ich diétnymi chybami. Na každej olympiáde berú profesionáli útokom mekáče. V kolektívnych športoch sú časté prípady “porušovania životosprávy”.

Môže sa rekreačný športovec stravovať ako profesionál?

P. F.: Rekreačný športovec je bežný človek. Jeho fyzická aktivita je “občas a náhodne”. Môže sa teda stravovať, ako chce. Amatérsky športovec je iný! Rád experimentuje. Prečo by nemohol vyskúšať “vrcholovú” stravu? Experimentujú predovšetkým kulturisti a fitnesáci (a amatérski cestní cyklisti, ktorým sa v Česku hovorí hobíci).

Ktoré športy si vyžadujú väčšiu pozornosť z hľadiska výživy?

P. F.: Výživu väčšinou neriešia hráči kolektívnych športov a golfisti. Naopak, stále ju riešia športovci v športoch rozdelených do váhových kategórií. Niečo celkom iné sú športy, v ktorých sa výkon musí opakovať v jednom dni. Extrémom sú súťažní cyklisti a ultra-vytrvalci. Všeobecne povedané, regenerácia energetických zdrojov vyžaduje určitý čas, ktorý možno skracovať cielenou výživou.

Ako je to s jedením pred a po tréningu?

P. F.: O akého športovca ide? Aké je jeho špecializácia? Aký je jeho cieľ? V princípe je nezmysel v krátkom, jeden- až dvojhodinovom období pred náročným tréningom nakopnúť sa nejakým jedlom, často sacharidovým. Po ukončení tréningu je situácia diametrálne odlišná. Ale zase to závisí od toho, na čo má tréning slúžiť.

Samostatnou kapitolou je pitný režim. Ako je to s ním?

P. F.: Sú nutné špeciálne iontové nápoje? Pre amatéra určite nie. Iontové nápoje s umelými sladidlami “pre chudnúce cvičenkyne” sú doslova zverstvo. Ale čo napríklad skutočne kvalitná “kokosová voda”? Novinka, ktorá stojí za pozornosť!

Keď sa niekto venuje športu, časom sa pravdepodobne dostane aj k otázke, či brať výživové doplnky, a ak áno, tak aké. Aké sú vaše rady ohľadom tohto?

P. F.: Použitie produktov športovej výživy a špeciálnych suplementov je aktuálne veľmi módne. To je výsledok cieleného tlaku výrobcov. Často jasných klamstiev. Ale mnohokrát efektívnych, pretože sa zakladajú na overených vedeckých štúdiách. Mnohé z nich určite nie sú bez účelu a bez efektu. Ide o to, pre koho sú, aj o to, čo by to malo byť. Každý má právo experimentovať s vlastným telom. Iná vec je, čo takéto experimenty s človekom urobia. Ľudia sú často doslova hazardérmi, napríklad ultramaratóny, TransAmerica a podobne. Na situáciách, ako sú tieto preteky, možno dokumentovať nutnosť špeciálnej výživy, rovnako ako nevyhnutnosť cieleného použitia suplementov. Človek jednoducho nie je stroj. A ako ukazuje prax, mnoho športových extrémistov na svoje počínanie doplatí poškodeným zdravím. Až príliš často trvalým. A to v prípade, keď si predovšetkým nepreveria svoje schopnosti a dispozície. Ale ľudia sú často extrémistami, túžia prekonať samých seba, a potom tiež všetkých ostatných. To je ich voľba.

Petr Fořt bude pútavo rozprávať o tom:

- či je strava športovcov výnimočná

- či sa môže bežný človek stravovať ako športovec a či sa rekreačný športovec môže stravovať ako ten vrcholový

- ktoré športy si vyžadujú väčšiu pozornosť z hľadiska výživy

- čo robiť, keď chce športovec nabrať svalovú hmotu

- či sú vegetariáni hendikepovaní

- či sa má výživa diferencovať podľa pohlavia

- čo je personalizovaná výživa

Po prednáške je pripravená diskusia.

RNDr. Petr Fořt, CSc.

vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Počas života získal množstvo skúseností vo viacerých odboroch ako klinická biochémia, ochrana životného prostredia a podobne. Viac ako 20 rokov pracoval v odbore fyziológie a dietológie vrcholového športu. Prednášal na viacerých univerzitách a vedie kurzy pre trénerov fitnessu a kulturistiky. Je autorom množstva kníh a publikuje vo viacerých periodikách.

24. 5. (streda)

Štart: 20:00 hod.

Lístky: bit.ly/SmartTalkMaj

Event: www.fb.com/events/250940635369672

Už ste čítali?