Keď upratovala, našla list od manžela. To, čo si v ňom prečítala, by dojalo každú ženu
Slová, ktoré muž adresoval svojej manželke, sa dotknú srdca každej jednej ženy. Pri ich čítaní sa jej tlačili slzy do očí.
Keď sa dvaja ľudia rozhodnú vstúpiť do manželstva, veria, že ich láska vydrží navždy. Sľubujú si vernosť v zdraví i v chorobe a sú odhodlaní, že ich láska vydrží všetko, aj búrky, ktoré im život prinesie. Nebolo to inak ani u Julie a Josepha.
Do ich života vtrhol víchor s menom Alzheimer
V jedno ráno sa však Julie prebudila a Joseph neležal vedľa nej. Zľakla sa, pretože jej manžel trpel Alzheimerovou chorobou, a tak nevedela, kde môže byť. Hoci sa doposiaľ ochorenie ešte natoľko neprejavovalo, začali ju sužovať obavy, pretože obaja vedeli, že raz sa jeho stav môže zhoršiť. Je to niečo, na čo sa jednoducho pripraviť nedá, aj keď to čakáte. Joseph sa napriek tomu pokúsil urobiť všetko preto, aby svojej manželke pomohol tieto ťažké chvíle zvládnuť.
Dojímavý list na stolíku
Julie sa rozhodla, že ešte chvíľu počká, pretože verila, že sa manžel čoskoro vráti domov. Pustila sa teda do upratovala a pri tom našla na stolíku list, ktorý jej tam manžel nechal. Keď ho nervózne otvorila, nedokázala zdržať slzy. Tento list jej napísal, pretože už sám tušil, že sa ho choroba zmocňuje čoraz viac. Riadky, ktoré jej venoval, boli pre ňu tým najväčším dôkazom lásky, aký jej len mohol dať.
"Drahá Júlia,
píšem ti, zatiaľ čo ty ešte spíš, pre prípad, že by som to už zajtra nebol ja, kto by sa vedľa teba prebudil. Je to, akoby som žil v dvoch svetoch, no čoraz viac času trávim na tej druhej strane. Bojím, že sa odtiaľ raz nevrátim.
Pre prípad, že by som zajtra nebol schopný porozumieť tomu, čo sa to so mnou deje. Pre prípad, že by som ti zajtra nedokázal povedať, ako veľmi ťa obdivujem a ako veľmi si ťa vážim, tvoje rozhodnutie stáť pri mne a robiť ma šťastným aj napriek tomu všetkému. Ako si to robila vždy.
Pre prípad, že by som si už zajtra neuvedomoval všetko to, čo robíš. To, ako mi nechávaš papieriky na dverách, aby som si nemýlil kúpeľňu a kuchyňu. Ako nás rozosmievaš, keď si omylom obúvam topánky bez ponožiek. Trpezlivo sa so mnou, aj keď ja sa strácam v každej vete. Ako sa ku mne nenápadne nakláňaš, aby si mi pošepkala do ucha, ako sa volá naše vnúča. Ako nežne reaguješ na moje výbuchy hnevu, ktoré občas mávam, ako keby sa niečo vo mne búrilo proti tej veci, čo ma opantáva.
Pre tieto a mnoho ďalších vecí. Pre prípad, že by som si zajtra nepamätal tvoje alebo ani moje meno.
Pre prípad, že by som ti zajtra nedokázal poďakovať.
Pre prípad, Julie, že by som ti nemohol naposledy povedať, že ťa milujem.
Navždy Tvoj Joseph"
