Tureckí novinári, vo vlasti zakázaní, si založili médiá v Nemecku

Kolín nad Rýnom 13. apríla (TASR) - Tureckí novinári, ktorí odišli z vlasti do exilu z dôvodu prenasledovania, vynúteného zatvorenia médií a vyhrážok väzením, využívajú Nemecko ako základňu na informovanie o politickom chaose v Turecku pred nedeľňajším referendom.

"Sme tu, pretože v Turecku už nie je sloboda tlače ani sloboda vyjadrovania," vyhlásil Can Dündar, bývalý šéfredaktor rešpektovaného denníka Cumhuriyet.

Dündara uznal súd za vinného z prezradenia štátnych tajomstiev po tom, čo zverejnil správu, že turecká tajná služba bola zapletená do predaja zbraní sýrskym povstalcom. Dündar dostal trest tri mesiace väzenia a pred súdnou budovou ho postrelili, keď mal brífing s novinármi. Dündara poslali do väzenia, ale keď ho na odvolanie prepustili bez cestovných obmedzení, odišiel do Nemecka.

Teraz - za pomoci nemeckej neziskovej mediálnej organizácie Correktiv - vedie v Berlíne dvojjazyčný spravodajský portál Özgürüz. "Özgürüz" znamená v turečtine "Sme slobodní".

"Samozrejme, máme priateľov a kolegov, ktoré stále zápasia v Turecku, ale je to naozaj nebezpečná úloha," povedal Dündar pre tlačovú agentúru AP v dnes zverejnenom rozhovore. "Strávil som tri mesiace vo väzení a postrelili ma pred súdnou budovou, a pritom mojou jedinou chybou bolo, že som písal správy. Preto sme sa rozhodli robiť túto prácu zo zahraničia," dodal.

V nedeľu 16. apríla budú Turci v referende hlasovať o dodatkoch k ústave, ktoré by mali zrušiť úrad premiéra a presunúť výkonné právomoci na prezidenta. Niektorí kritici prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa obávajú, že v prípade odsúhlasenia dodatkov si Erdogan zabetónuje moc a dostane možnosť formovať Turecko podľa svojich konzervatívnych a proislamských názorov. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Erdogan dosiahne tesné víťazstvo.

Erdogan po vlaňajšom júlovom pokuse o prevrat tvrdo zasahuje proti opozícii, pretože z puču obviňuje práve nasledovníkov opozičného duchovného Fethullaha Gülena, žijúceho v exile v USA. Okrem toho, že Erdoganovi naklonená vláda uväznila a prepustila tisíce predstaviteľov armády aj štátnych úradov, zatvorila 178 mediálnych organizácií.

Výbor na ochranu novinárov (VON) so sídlom v New Yorku oznámil, že Turecko poslalo v roku 2016 za mreže viac žurnalistov než akákoľvek iná krajina, pričom výbor v čase výročného sčítania väzňov zaznamenal 81 zadržiavaných tureckých novinárov.

Žurnalistu s nemecko-tureckým občianstvom Deniza Yücela zatkli minulý mesiac v Turecku pre obvinenia zo šírenia teroristickej propagandy a z podnecovania nenávisti. Zadržali ho po správach o hakerských útokoch na e-mailový účet tureckého ministra energetiky Berata Albayraka, ktorý je Erdoganovým zaťom.

Erdogan obvinil Yücela z toho, že je nemecký špión a spolupracovník v Turecku zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Nemecko odmietlo Erdoganove tvrdenia ako nezmyselné.

Tak ako Dündar, aj Celal Bašlangič chce Turkom v Turecku a Nemecku prinášať správy založené na faktoch - je šéfredaktorom televízie Arti TV, čo znamená "TV Plus". Bašlangič pracuje v skromných kanceláriách v priemyselnom parku na okraji Kolína nad Rýnom, kde žije veľký počet tureckých prisťahovalcov.

Nemecko je domovom približne troch miliónov ľudí s tureckým pôvodom. Polovica z nich môže hlasovať v tureckom referende.

"Naším plánom v Arti TV je dať možnosť vyjadriť sa tým, ktorí ju v Turecku nemajú, alebo tým, ktorých hlas tam nepočúvajú - alebo tým, ktorých nesmie byť vidieť," povedal Bašlangič pre agentúru AP. "Nech už bude výsledok referenda akýkoľvek, Turecko čaká dlhé a temné obdobie," dodal.

"Ak v referende schvália dodatky ústavy, príde dlhšia, ťažšia a zrejme aj krvavejšia éra. Ak dodatky neschvália, objaví sa svetielko a aj malá nádej, že budeme slobodní," uviedol Bašlangič. "Jedného dňa aj tak príde jasnejšia budúcnosť," dodal.

Dündar a Bašlangič vysvetlili, že ich cieľom je poskytovať objektívne a spoľahlivé spravodajstvo o záležitostiach, o ktorých ich kolegovia vo vlasti nemôžu slobodne informovať - napríklad o korupcii vo vláde a o účasti Turecka na občianskej vojne v Sýrii.

"Máme povinnosť a príležitosť zverejňovať všetky negatíva a poskytovať verejnosti to, čo chce vedieť. Ľudia majú právo vedieť, čo sa deje v ich krajine," povedal Dündar. Dodal, že nepožiadal o politický azyl, pretože nechce navždy zostať v Nemecku a ani nepočíta s touto možnosťou. Nemecko je jeho dočasnou základňou, odkiaľ vedie zápas.

"Všetkých nás čakajú ťažké časy, ale ako vieme z dejín, žiadna diktatúra nakoniec nevydrží. Vieme teda, že musíme pokračovať, a pripravujeme sa na tento deň," povedal Dündar.