OHROMNÝ ÚSPECH: Geologické mapy Dionýza Štúra získali v Londýne zlatú medailu
Prírodovedec a geológ Dionýz Štúr položil základy geológie Západných Karpát pri systematickom mapovaní Slovenska. Zastával aj funkciu riaditeľa viedenského Ríšskeho geologického ústavu.
Beckov/Bratislava 2. apríla (TASR) – Prírodovedec a geológ Dionýz Štúr položil základy geológie Západných Karpát pri systematickom mapovaní Slovenska. Zastával aj funkciu riaditeľa viedenského Ríšskeho geologického ústavu. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 2. apríla 190 rokov.
Rodák z Beckova Dionýz Štúr sa narodil 2. apríla 1827. V roku 1844 začal študovať vo Viedni najskôr polytechniku. Zaujali ho však prednášky z botaniky a mineralógie. Prírodné vedy ho natoľko uchvátili, že sa napokon stali jeho celoživotným povolaním. Dionýz Štúr dostal v roku 1847 štipendium na Banskú akadémiu vo vtedajšom európskom centre baníctva v Banskej Štiavnici. Po štúdiu začal pracovať ako geológ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý vznikol v roku 1849. Ocenením jeho práce bolo vymenovanie za sekčného geológa ústavu v roku 1863, v roku 1867 za banského radcu a v roku 1873 povýšenie na šéfgeológa. Zástupcom riaditeľa ústavu sa stal v roku 1877. Titul hlavného banského radcu mu udelili v roku 1879. O šesť rokov neskôr sa Dionýz Štúr ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska stal riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni.
Pracoval na geologickom mapovaní Rakúsko-Uhorska. Pochodil terény v okolí Viedne, Tábora, Ľvova, na Morave, v Štajersku, Korutánsku, Tirolsku, Chorvátsku, Taliansku, Sedmohradsku a v povodí Dnestra. Jeho práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalého Rakúsko-Uhorska. Geologické mapy, výsledok náročnej a precíznej práce Štúra v zložitom teréne, získali v máji 1862 na Svetovej výstave v Londýne v Británii zlatú medailu.
Počas svojej aktívnej vedeckej práce napísal vyše 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv. Štyridsaťdeväť prác sa týkalo územia Slovenska, ktoré autor považoval za svoju vlasť a jej obyvateľov za svojich krajanov. K svojmu slovenskému pôvodu sa prihlásil aj v roku 1861 podpisom Memoranda národa slovenského uhorskému snemu napriek vysokému spoločenskému postaveniu štátneho úradníka vo Viedni.
Popri práci geológa v teréne sa venoval 11 rokov zberu nenápadnej rastlinky Draba verna - Chudôbka jarná a zostavil jej najúplnejšiu zbierku na svete. Za monografiu o drabách získal členstvo v moskovskej (ruskej) a francúzskej prírodovednej spoločnosti.
Bol tiež členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Benátkach (Taliansko), geologického ústavu v Londýne (Británia), Drážďanoch (Nemecko), Bruseli (Belgicko) a ďalších.
Dionýz Štúr odišiel v roku 1892 na vlastnú žiadosť do dôchodku. O rok neskôr 9. októbra 1893 zomrel v dnešnej rakúskej Viedni na srdcové ochorenie, ktoré ho trápilo už dlhší čas.
Štátny geologický ústav v Mlynskej doline v Bratislave bol od roku 1953 pomenovaný podľa najznámejšieho slovenského geológa a prírodovedca. Meno Dionýza Štúra nesie aj medaila Slovenskej akadémie vied (SAV) udeľovaná za vynikajúce vedecké práce v prírodných vedách.
